"Čo tu robíš?! Prišiel si ma nahlásiť a vydať do rúk tvojho strýka, nech ma zavrie do väzenia?"povedal.
„A ja som si myslel, že si normálny ale si ako ostatní, ktorí pozerajú na to z akej som rodiny. Vôbec si sa nezamyslel nad tým, že keby som ťa ch...
Celú cestu k chatke sa snažím zostať pri vedomí. Zahmlieva sa mi pred očami. Mám strašne ťažké telo. Moja snaha ale bola zbytočná. Moje ťažké viečka sa spoja a moja hlava sa zbavuje všetkých myšlienok.
Hyunjinov pohľad
Konečne vidím tú chatku. Mám strašnú radosť. Čo vám poviem niesť Jiho celú cestu a pri tom utekať je namáhavé. Z mojej radosti ma vyruší Ji. Presnejšie jeho hlava, ktorá spadne na moje rameno.
"Chalani Ji je mimo."Ja. "Pridajte musíme ich oboch čo najrýchlejšie poriadne ošetriť."Vernon "Tá chatka je poriadne malá ako sa tam chceš vtesnať?"Dino. "Budeme spať vedľa seba natesno po zemi. Mali by tam byť tri postele tak tie pôjdu jedna Jisungovy a druhá Minhovy. Ohľadne tej tretej asi by sme ju mali nechať Yiren. Dúfam že máte každý karimatku. Nebude to žiaden luxus a pravdepodobne sa moc nevyspíte."Vernon.
O pár minút
Sme tu. Vernon šiel po klúč, ktorý by mal byť podľa jeho slov v krabičke za domom. Čakáme. Máme trochu strach, že čo ak tam nebude. Šťastie sa na nás obrátilo. Vernon sa vracia a v ruke má kľúč.
"Poďte rýchlo dnu. Hyunjin a Chris hore sú tie postele položte ich na neho o chvíľu som pri nich."Vernon.
Urobil som tak ako povedal. Vyšiel som po schodoch na vrchné poschodie. Bolo strašne maličké. Nechápem ako sem zmestili tri 'postele' v skutočnosti sú to tri madrace vedľa seba na zemi. Na prvý položil Chris Minha na druhý som položil Jiho. Bol strašne bledý to isté aj Minho. Chvíľu sme čakali kým Vernon príde ale to netrvalo ani päť minút. Vyrútil sa po chodoch hore a v rukách niesol všetky veci na ošetrenie.
"Hyunjinin prosím pomôžeš mi tu pri tom?"Vernon. "Jasné."Ja. Chris choď im tam pomôcť je tam strašný zmetok."Vernon. "Hej idem to tam ukľudniť."Chris.
(Ošetrili ich)
Mám o nich strach vyzerajú fakt strašne. Bolo divné pozerať na to ako Vernon vyťahuje náboj z Jiho ramená a z Minhového boku. Poprosil som Vernona či by som nemohol spať hore s nimi. Skoro všetci spia dole. Hore je to vážne malé a ešte k tomu sú tu natlačené tie tri madrace. Lenže dole ich už je moc tak hore spí spolu so mnou aj Gin.
"Jin ako sú na to?"Spýtal sa ma Gin s obavami v hlase. "Stratili dosť krvi sú slabý a nevieme kedy sa zobudia a ani to ako do nich kým budú spať budeme tlačiť jedlo. Nie sme v nemocnici. Nemáme nič čo by sme im mohli dať a aj keby sme mali nemáme čím im to dať. Takže by sa mohli čo najskôr zobudiť."Ja.
"Vyšlo to Jin. Ono to vyšlo."Gin. "Ja viem Gin."Ja. "Milujem ťa."Gin. "Aj ja teba Láska."Ja.
V noci
Zo spánku má zobudil krik. Obzrel som sa Yiren aj Gin boli hore a pozerali sa na Minha, ktorý kričal zo spánku. Obväz mal od krvi. Chcel som ísť ku nemu ale v tom sa Ji posadil a začal Minha hladkať po vlasoch a šepkať mu niečo do ucha.
Stále bol strašne bledý. (Je spln a hneď vedľa nich je okno) Keď Minho prestal kričať. Ji sa na mňa pozrel. Bolo vidno že je strašne unavený.
Po schodoch vyšiel Vernon. Len čo si všimol Jiho ako sedí a pozerá sa naňho unaveným pohľadom. Hneď ho Vernon spražil pohľadom čož bol jasný signál toho, že ak si neľahne spúta ho lanami. Ji to pochopil s bolestným výrazom sa omylom oprel o pravú ruku. Čo bola chyba, ktorá mu hneď spôsobila bolesť.
Takže táto kniha konečne začína baviť aj mňa. Ani neviem čo napísať takže asi len Dobrú noc🌐
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
