Stále Felixov pohľad
Ošetril som ho teraz musím počkať kedy sa zobudí. Minho-hyung povedal, že keď sa ho budem pýtať chce počúvať za dverami nechápem načo mu to bude, keď aj tak stále tvrdí, že som ho nemal brať ku nám domov ale ja by som mu nebol pomohol keby som bol vedel, že to je Jisung alebo dobre pomohol by som mu ale nie takto. Zavolal by som mu záchranku.
(A prečo nezavolal záchranku aj keď nevedel, že to je Jisung? Lebo keby tam došla záchranka bolo by to niečo podobné ako keby došli vojaci len v prípade tej záchranky by ho ošetrili.
Samozrejme hovoríme o situácii keby to nebol Jisung ale niekto iný. Keby to bol Jisung tak by ho ošetrili a pustili domov)Vošiel som do svojej izby. Jisung sedel na posteli a pozeral na mňa takým vystrašeným pohľadom.
(Celú tú časť keď Han hovorí v podstate kapitola sedem preskočím)
„Verím ti."Ja.
„Ďakujem."Jisung.„Môžem sa spýtať? Všetko to čo si mi povedal je pravda poznal by som keby si mi klamal ale to znamená, že nie si komunista?"Ja.
„Neboj sa nie som ale mám pre teba takú prosbu. Keďže sa poznáš s členmi mohol by si im povedať o jednej veci, ktorú by mali vedieť."Jisung.
„Povedz mi to a ja to poviem im len hovor."Ja.
„Dobre takže asi viem prečo prišli tý poliši na to kde je ten koncert."Jisung.
„No niekto ho nahlásil ako inak?" Ja.
„Nie o tomto skoro nik nevie ale komunikácie sú sledované. Ak niekto napíše slová ako demonštrácia protest alebo niečo iné spojené s bojom proti komunizmu ľuďom ktorí to majú na starosti pípne správa a oni môžu sledovať celú komunikáciu toho človeka s inou osobou. Možno niekto niečo napísal a vďaka tomu vás našli."Jisung.V tej chvíli moje srdce vynechalo jeden úder.
„Minho počul si?"Ja
„Hej okamžite musíme zavolať všetkým čo to vedia."Minho.
„Aj volanie je sledované?"Ja.
„Neviem o tom ale asi bude bezpečnejšie, keď to tej osobe poviete osobne."Jisung.
„Ďakujeme veľmi si nám pomohol."Minho.
„Není za čo."Jisung.Zase sa pokúsil postaviť ale bolo mu to prd platné len čo presunul aspoň trochu váhu na nohy skrivil tvár do bolestnej grimasi. Snažil sa o chôdzu ale prišiel k nemu Hyung a strčil ho späť do postele.
„Lež pospi si bude ťa to menej bolieť, keď sa zobudíš Felix ťa odprevadí domov."povedal Minho a usmial sa na neho.
Čudné taký milý je Hyung iba na mňa ani len na Bina není tak milý a to sú skoro ako bratia.
„Môžem sa spýtať ako sa voláš?"Jisung.
„Prepáč zabudol som sa predstaviť volám sa Lee Minho. Ty sa predstavovať nemusíš viem kto si. Ale neboj sa verím ti. Tej zlatej pehatej potvore by nedokázal klamať nikto."Minho.
„Ako si ma to nazval?!"Ja.
„Pravdivo. A dúfam, že si nezabudol na to čo musíme spraviť Lix."Minho.
„Nezabudol ale za to ako si ma nazval budeme mať na obed Dori!"Ja.
„Prosím len to nie opováž sa ublížiť môjmu zlatku."Minho.
„O čom je reč?"Jisung.
„Ten sviniar chce ugrilovať moju mačku."Minho.Jisung sa začal smiať. Pozreli sme na neho s pohľadom, že čomu sa smeje.
„Nemáte pukance cítim sa ako keby som pozeral nejakú grotesku."Jisung.
S Hyungom sme sa na seba usmiali a išli sme informovať všetkých čo vedia o tom kto sú členovia Disident.Minhoooooo konečne aspoň trochu toho Minsung. V ďalších kapitolách toho bude viacej.
Prajem pekný deň.😎
ČTEŠ
Disident ~ Minsung
Fanfiction"Čo tu robíš?! Prišiel si ma nahlásiť a vydať do rúk tvojho strýka, nech ma zavrie do väzenia?"povedal. „A ja som si myslel, že si normálny ale si ako ostatní, ktorí pozerajú na to z akej som rodiny. Vôbec si sa nezamyslel nad tým, že keby som ťa ch...