Felixov pohľad
Sú tri hodiny. Bin ma zabije, že zase meškám ale ja za to nemôžem kto mal vedieť že stretnem Vernona a zarozprávam sa s ním. Ešte k tomu ten protest v meste. Všade sú policajti a ja sa pomaly bojím vyjsť von. Ešte by ma chytili s tým, že som bol na proteste.
Ponáhľam sa domov idem okolo jednej uličky pozrime sa do nej a na zemi vidím ležať chlapca. Viem, že by som nemal ale ja musím. Nahol som sa nad neho. Mal roztrhnutú peru a vyzeral ako mŕtvy. Bál som sa čo s ním je. Priložil som mu ruku k nosu. Všetko je dobré dýcha. Aké čo teraz určite bol na proteste zbili ho no podarilo sa mu utiecť. Nemôžem ho tu nechať. Každú chvíľu tu budú vojaci a chytia ho. Nie to nesmiem dovoliť.
Zobral som ho na chrbát a ponáhľal som sa domov.
Doma
Otvoril som dvere od môjho Binovho a Minhovho bytu.
Začal som sa zobúvať aj neznámym chlapcom na chrbte.
Konečne sa mi podarilo sa zobuť. Pozrel som sa pred seba a vidím Bina ako na mňa pozerá dosť nahnevaným pohľadom.
„O chvíľu ti to vysvetlím." Ja.
„Tak na to som fakt zvedavý."Bin.
Doniesol som chlapca do mojej izby položil som ho na posteľ. Pri tom sa mu vyhrnula mikina. Bolo mu vidieť pár modrín. Vyhrnul som mu ju až k hrudníku mal strašne zmlátené brucho po chrbáte mal modriny a aj trochu krvavé škrabance. Budem mu to musieť obviazať ale najprv sa musím postarať o to aby ma Bin nevyhodil z bytu.
Vošiel som do obývačky sadol som si vedľa Bina a spustil som.
"Viem čo si myslíš o tom čo som spravil ale ja som ho tam nemohol nechať zmláteného v bezvedomí len tak. Mal by som výčitky do konca života. Ty by si nepomohol chalanovi čo bojuje za to isté čo my?."Ja.
„Lix ja si nemyslím, že práve on bol na proteste.”Bin.
„Ako to myslíš?”Ja
„Ty vážne nevieš koho si nám dotiahol do bytu?”Bin.
„No ja to neviem ale ty hej tak už hovor.”Ja.
„Hovorí ti niečo meno Ján Jisung?”Bin.
„Počkať. Nie. Nie. Prosím nehovor mi, že som nám do bytu dotiahol synovca ministra.”Ja.
„Je mi to ľúto Lux aké je to tak.”Bin.
„Čo spravíme?”Ja.
„To ja sa teba pýtam čo máš v pláne spraviť so svojou návštevou.”Bin.
„Ja neviem.”Ja
„Nechsj ho vo svojej izbe. Ošetrí ho. A možno bude všetko v pohode a bude nám vďačný za to, že sme mu pomohli a nechá nás na pokoji.”Bin.
„Mne je to strašne ľúto Bin.”Ja.
„Nechaj to tak Lix nič s tým už nespravíš. No môžeš nám sľúbiť, že už nikdy nevezmeš do nášho bytu cudzieho človeka.”Bin.
„Sľubujem.”Ja.
Pobozkal ma na pery. A usmial sa na mňa.
„Ste zlatý ale kto to leží v tvojej posteli Felix?"Minho.
„No hlavne nekrič a zachovajú pokoj."Ja.
„Prečo?"Minho.
„Je to Han Jisung ale opováž sa povedať niečo zlé zostáva tu do kým sa nezobudí chcem sa ho na niečo spýtať tak prosím nerieš to."Ja.
„Félix! Prečo si ho sem priviedol?"Min
"Nevedel som, že to je ministrov syn. Myslel som si, že to je niekto z protestu. Bol v bezvedomí na zemi. Ľahká korisť pre vojakov ktorí by ho odtiahli na políciu. A než by sa stihol zobudiť už by mal vybavenú celu vo väzení."Ja.
„Niekedy si možno až moc milý a určite strašne hlúpy ale dobre nech tu zostane kým sa nezobudí spýtaj sa ho čo chceš a potom nech zmizne a ak budeme mať nejaké problémy kvôli nemu tak ho zabijem."Minho.
„Dobre ale teraz ho idem aspoň trochu ošetriť."Ja.
Asi o ňom hovorím ako keby ho postrelili ale keď som ho videl v tej uličke pripomenulo mi to rodičov a možno aj preto mám takú potrebu sa oňho postarať.
Natrel som mu a obviazal brucho teraz už len počkať kedy sa zobudí.
Ešte posledná na dobrú noc a idem spať 😄
ČTEŠ
Disident ~ Minsung
Fanfiction"Čo tu robíš?! Prišiel si ma nahlásiť a vydať do rúk tvojho strýka, nech ma zavrie do väzenia?"povedal. „A ja som si myslel, že si normálny ale si ako ostatní, ktorí pozerajú na to z akej som rodiny. Vôbec si sa nezamyslel nad tým, že keby som ťa ch...
