"Čo tu robíš?! Prišiel si ma nahlásiť a vydať do rúk tvojho strýka, nech ma zavrie do väzenia?"povedal.
„A ja som si myslel, že si normálny ale si ako ostatní, ktorí pozerajú na to z akej som rodiny. Vôbec si sa nezamyslel nad tým, že keby som ťa ch...
Strýko mal pravdu dva dni po tom ako vymenovali Seokbina za hlavného ministra rodičov zavreli za to že sa skontaktovali s ľuďmi za hranicami a za protikomunistické reči na desať rokov obaja. Našťastie rodičia boli pripravení. Dva dni predtým ako ich zavreli sa im ozval kupec na náš dom predali ho a cenné veci z neho tiež taktiež vybrali z banky všetky peniaze a aj našu železnú zásobu a dali mi ich povedali mi nech šetrím že teraz to je dosť peňazí ale som bez práce nechodím do školy a ani nemám kde bývať tak nech radšej šetrím a snažím sa zohnať si aspoň nejakú slabú prácu.
Aktuálne som v mojej izbe beriem posledné veci ktoré potrebujem a sťahujem sa k Minhovy. Vyšiel som z izby s veľkou krabicou. Pozrel som sa vedľa seba. Po schodoch šiel Minho.
"Daj mi tú krabicu určite je ťažká a ty by si nemal moc namáhať tú ruku stále ti krváca nechce sa zaceliť a to len pre to že stále niečo musíš robiť. Aj Vernon ti povedal nech ju nenamáhaš (Vernon pracuje v nemocnici ako doktor. Ji mu nič nepovedal o tom že ho otec bil)."Minho. "Nemusíš som v pohode a nerob z toho drámu Láska. A čo raz za čas mám trochu obväz od krvi šak aj Vernon povedal že to je normálne."Ja. "Povedal že to je normálne dva alebo tri dni po úraze nie tri týždne."Minho. "Dobre dobre ale túto krabicu si ponesiem sám není ťažká."Ja. "Ji neodýdeme z tohto domu dokým mi tú krabicu nedáš."Minho. "Tu ju máš."Ja. "Tak poď Chris nás už čaká."Minho.
Vyšli sme von a z auta sa na nás usmieval Chris. Krabicu som položil k ostatným do kufra sadol som si dozadu a vyšli sme smer môj nový domov. Oprel som sa o okno a zavrel oči ani neviem ako ale zaspal som.
Minhov pohľad
Už sme pred naším bytom pozrel som sa do zadu. Ji spal opretý o okno auta. Strašne mi ho je ľúto celý jeho život sa zmenil k horšiemu a naňho toho je veľa a k tomu dnešný deň bol strašne vyčerpávajúci už tri hodiny sťahujeme Jisunga ku nám a doniesť tú posteľ bola hrôza. Našťastie je Seungmin (Minhov kamoš pomáhal im zo sťahovaním) dobrý v skladaní nábytku takže sme tú posteľ rozložili previezli ku mne do izby a zložili. Starú posteľ sme rozobrali a dali na smetisko.
"Opatrne nezobuď ho. Je dobré že spí posledný týždeň sa toho strašne veľa nakopilo a on sa za každú cenu snaží tváriť že je v pohode aj keď vidno že by najradšej rozmlátil všetko čo mu príde pod ruku"Chris.
"Dám ho do Felixovej izby a ja budem robiť poriadok v mojej izbe nech sa tam zmestia všetky jeho veci."Ja. "Chceš pomôcť?"Chris. "Nie v pohode začal som už včera dneska toho už není veľa."Ja. "Tak sa držte. Ahoj."Chris. "Budeme. Ahoj."Ja.
Vošiel som do Felixovej izby. Položil som Jisunga na posteľ prikryl som ho a odyšiel som preč.
(Takže aby ste si predstavili ich byt tak Minho má najväčšiu izbu Changbin a Felix majú každý vlastnú izbu chodia spolu a aj spolu spia v jednej posteli ale keby prišla kontrola alebo niečo také tak aby nebol problém s tým prečo dvaja chalani spolu spia keď majú dosť miestností na to aby každý mal vlastnú izbu Minho a Ji majú spoločnú pretože si vymysleli klamstvo že Jiho rodičia predali ich dom Ji šiel bývať ku nim a v celom byte je jediné voľné miesto v Minhovej izbe ale dve postele by tam zaberali zbytočne veľa miesta tak tam dali jednu manželskú a spia v nej obaja. Malá kuchyňa prepojená s tiež nie moc veľkou obývačkou jedna kúpeľňa jedno wc a taká malá miestnosť na odkladanie vecí ako vysávač žehlička atď.)
Dneska jedna. Vydávala by som aj viac ale koniec prázdnin tak si ho chcem užiť. Skoro nie som doma. Dobrú noc 🥞
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
