"Čo tu robíš?! Prišiel si ma nahlásiť a vydať do rúk tvojho strýka, nech ma zavrie do väzenia?"povedal.
„A ja som si myslel, že si normálny ale si ako ostatní, ktorí pozerajú na to z akej som rodiny. Vôbec si sa nezamyslel nad tým, že keby som ťa ch...
Vošli sme do vnútra. Len čo sa zavreli dvere starec zopakoval svoju otázku.
"Ako sa volajú tvoji rodičia?" "Vernon Melody a Simon Choi."Vernon. "Vážne? To je skvelé ako sa majú? Kde sú? Čo robia? Hovor!"Starec. "Zomreli."Vernon. "K-kedy?"Povedal ten starček rozklepaným hlasom. "Dva roky do zadu. Mama zomrela na rakovinu a s otcom to už potom bolo zlé. Z-začal dosť piť raz bol po moju sestru do školy bol opitý takže nechápem ako sa mu podarilo dostať sa pred školu bez toho aby sa niekde vybúral alebo aby ho niekto zastavil. Jednoducho prišiel pred školu vzal Sofiu do auta a šli domov skôrby som mal povedať, že mali namierené domov. O-otec n-nezvládol jednu zákrutu vy-vybúrali sa S-sofia bola na mieste mŕtva...... otec zomrel dva dni po búračke."rozplakal sa Vernon.
Nevedel som ako zomreli Vernonovi rodičia bolo mi ho strašne ľúto. Prišiel som k nemu a objal som ho okolo ramien.
"Vy ste tí čo utiekli že?"Starec. "Áno to sme my."Ja. "Koľko vás je?"Starec. "Trinásť."Ja. "Wow. Veľký rešpekt za to, že sa vám podarilo ujsť ale čo potrebujete odo mňa? Peňazí na zvyš nemám a do tejto chatrče sa štrnásti nezmestíme."Starec. "Nič z toho od vás nechceme peniaze máme a strechu nad hlavou zatiaľ tiež. Vec ktorú teraz nutne potrebujeme je aby ste nám rozmenili peniaze. Ak prídeme k nejakému obchodníkovi z wonmi hneď mu dôjde že to my sme tí čo ušli ale vás pozná nebude sa vás pýtať a ak bude poviete mu, že sú to peniaze od niekoho kto tu bol z Kórei pred dvoma rokmi a ešte ste ich neminuli."Dino. "Rád vám pomôžem len som sa chcel spýtať, ako sa vám podarilo prejsť cez hranice? Skoro nikomu sa to nepodarilo a vám práve áno a to ste trinásti."Starec. "Boli s nami aj traja vojaci ktorí nám pomohli prejsť cez hranice nikto nečakal že nám pomôžu a preto to asi vyšlo."Ja. "Ste všetci v poriadku? Mám to byť nebezpečné asi na vás prišli tak že či nie ste niekto zranený?"Starec. "Našich dvoch kamarátov postrelili jeden z nich to schytal do boku druhý do ramena. Vernon je doktor a tak im to ošetril vyzerá to tak že budú v poriadku ale potrebujeme peniaze a jedlo."Bin.
(zase preskočím, jednoducho teraz bol nakúpiť oni mu dali nejaké wony on im kupil to o čo ho poprosili. Dal im to vrátili sa naspäť a pripravili z toho jedlo. A Ji spolu s Minhom stále spia.)
"Lix choď ich zobudiť."Vernon. "Jasné už idem."Ja.
Jisungov pohľad
Niekto ma začal drgať do boku. Pozrel som sa do tváre narušiteľa a kebyto nebola tvár tej priateľskej potvory niečím by som ho ovalil.
"Dobré ráno no skôr dobrý obed. Poď sa najesť."Lix. "Čo dobré máme?"Ja. "Kimchi. Ináč ako ruka?"Lix. "V pohode už má nebolí."Ja. "To je super ale radšej už poďme ináč nás Chris stiahne z kože."Lix. "To máš pravdu radšej si švihnime."Ja.
Zišli sme dolu najedli sme sa chalani nám medzitým rozprávali o návšteve nejakého starca.
(Dojedli)
"Ji tu máš (podal mu misku s jedením) Mohol by si prosím zobudiť Minha a dať mu to!"Chris. "Jasné."Ja.
Takže zdelím vám môj geniálny nápad. Plánujem ukončiť túto knihu ešte asi približne dve kapitoly a k tomu ešte epilóg. MOŽNO napíšem ešte jednu knihu. Onedlho nám asi zavrú školu tak budem mať viacej voľného času. Možno budem písať aj dve knihy naraz ale to ešte neviem.
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
