"Čo tu robíš?! Prišiel si ma nahlásiť a vydať do rúk tvojho strýka, nech ma zavrie do väzenia?"povedal.
„A ja som si myslel, že si normálny ale si ako ostatní, ktorí pozerajú na to z akej som rodiny. Vôbec si sa nezamyslel nad tým, že keby som ťa ch...
Už sme boli skoro pri námestí v tom ma Minho chytil za ruku a zastavil.
„Ji buď stále pri mne ak sa niečo stane musíš má počúvať na slovo a ak chytia mňa alebo Felixa tak to nerieš len rýchlo uteč." Minho.
Len som pokýval na súhlas.
„Mám trochu strach."Ja. „Nedivím sa ti ale určite to bude v pohode len nezabudni na to aké sú pravidlá prežitia."Minho.
Už sme na námestí je tu strašne veľa ľudí. Okolo štyristopäťdesiat. Niektorí majú v rukách látky na ktorých sú rôzne nápisy ako napr. 'Múry preč' alebo 'Han do koša' (Jeho strýko) či jednoducho 'sloboda'.
V strede námestia je postavená socha Kima Laya. Bol to človek čo začal túto dobu nepráva. Všetci sú postavený okolo k nej chrbtom plno ľudí tú sochu pomaľovali alebo na ňu hodili nejaký odpad.
Všetci stíchli jeden chalan začal spievať pieseň o slobode vystriedal ho iný ktorý zarappoval jednu pieseň od Disident tiež o slobode a na koniec spoločná ktorú sme spievali všetci.
Bola tam skvelá atmosféra až do kým.
„Už sú skoro tu."Nejaký chalan.
Z bočnej ulice vyšiel jeden tým policajtov a z ďalších dvoch tiež. Všetci sme utekali preč. Snažili sme sa zdrhnúť okolo jednej skupiny tých policajtov. Buchli Felixa do hlavy stratil vedomie Hyung si ho rýchlo zobral na chrbát a utekal preč. Zrazu si nás všimol iný policajt rozbehol sa za nami. Bol asi dvadsať metrov za nami ale rýchlo nás dobiehal. Zabehli sme za roh. Všimol si nás jeden starček ktorý stál vo dverách paneláku. Ukázal nám nech ideme za ním. Zaviedol nás do asi jeho bytu. Neboli sme prvý ktorým pomohol v kuchyni sedeli traja chalani jeden z nich mal napuchnutú peru a asi vybitý zub ten druhý sem prišiel asi teraz pred chvíľočku pretože ešte furt rozdýchaval beh.
Minho položil Felixa na gauč. Pozrel na mňa a ja som sa zhrozil. Mal polku tváre od krvi.
„Opláchnem ti to poď rýchlo do kúpeľne. Môžem použiť vašu kúpeľňu?"Ja. „Samozrejme."Dedo. „Ďakujem."Ja.
Umyl som mu to. Pozrel som naňho a objal ho.
„Hyung bolí ťa to?"Ja. „Nie nebolí. Je to v pohode. Ji teraz sa hlavne upokoj všetko je v poriadku."Minho.
Pevnejšie ma objal. Hladil ma po boku. Bolo to upokojujúce. Cítil som niečo vlhké na hlave. Pozrel som na Minha. Po líci mu tiekla krv. Vedľa umývadla bola lekárnička vybral som z nej obväz dezinfekciu a lepky. Na miesto kde mal ranu som nastriekal dezinfekciu vzal som lepky vytvoril z nich také mašličky a zalepil mu to nimi. Nakoniec som mu obviazal hlavu obväzom.
Vyšli sme z kúpeľne. Sadol som si na zem vedľa gauča. Zrazu do miestnosti vošli dedo a akýsi chalan. Vzal si stoličku z kuchyne sadol si ku nám a začal hovoriť.
„Vonku je to strašné pred chvíľou som bol ešte na námestí mám veľké šťastie, že sa mi podarilo utiecť. Tí poliši sú strašný magori. Majú zakázané strieľať a aj tak strieľali pár ľudí je určite mŕtvych. Plno ľudí umlátili tými ich obuškami. Zavreli plno ľudí."Chalan. „Koľko asi tiel si videl?"Ja. „Z desať určite ale je ich určite viac."Chalan.
Objal som Minha okolo krku on mňa okolo pásu. Chce sa mi kričať. Je nespravodlivé, že zomreli ľudia čo bojovali za to čo by sme všetci mali mať. Za slobodu.
Zavrel som oči. Minho ma začal hladkať po chrbte a ja som mu zaspal v náručí.
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
