Ahoj volám sa Han Jisung je mi osemnásť, študujem na Strednej škole priemyselného dizajnu. Žijem v Soule. Nikdy som nebol mimo Kórei. Prečo? Pretože je zakázané opustiť štát bez povolenia. Okolo celej Kórei je postavený múr a pred ním hliadkujú vojaci takže je takmer nemožné dostať sa von z Kórei. Vravím takmer pretože sa to už niekoľkým ľuďom podarilo, presnejšie dvanástim za posledných 5 rokov. Hovoríte si, že by ste to skúsili. Len tak možno to vyjde ale to by som byť vami nerobil. Ak vás prichytia na mieste vás zabijú. Vašich rodičov vyhodia z práce súrodencov zo školy a budú zažívať ešte väčšie peklo ako predtým.
Plno ľudí demonštruje hovorí svoj názor alebo chodia na tajné stretnutia kde sa spievajú texty piesní ktoré vláda zakázala.
V mojej rodine som jediný kto si myslí že žijeme v tiranii.
Rodičia pracujú v rovnakej firme otec audítor mama sekretárka
Podľa nich je komunizmus úplne normálny a skvelý. Ale ja si to nemyslím.
Už ma nebaví tá nesloboda čo tu vládne. Nebaví ma počúvať rozkazy od slova do slova, nebaví ma podriaďovať sa príliš prísnym pravidlám, nebaví ma báť sa o to, že spravím jednu zlú vec a budú trpieť všetci ktorých mám rád, nebaví ma, že nemôžem povedať svoj názor na verejnosti ale aj v súkromí. Už stačilo.
Ospravedlňujem sa za gramatické chyby a ak niečomu nerozumieš alebo to nedáva zmysel napíš mi.
Budem rada ak tento príbeh bude aspoň niekto čítať a bude sa mu páčiť a baviť ho.🐿️
ČTEŠ
Disident ~ Minsung
Fanfiction"Čo tu robíš?! Prišiel si ma nahlásiť a vydať do rúk tvojho strýka, nech ma zavrie do väzenia?"povedal. „A ja som si myslel, že si normálny ale si ako ostatní, ktorí pozerajú na to z akej som rodiny. Vôbec si sa nezamyslel nad tým, že keby som ťa ch...
