Disident ~ Minsung

13.Len ten čo ťa prišiel nahlásiť

Jisugov pohľad

Som strašný čudák ale asi som sa vážne zamiloval. Dneska v škole som vôbec nedával pozor. Hyunjin do mňa stále hučal nech sa vrátim späť do reality ale keď ono to nejde stále musím rozmýšľať nad ním. On je tak úžasný. Ale musím sa nejako odmilovať však ani není Gay.

„Ji čo sa stalo, že si zrazu tak smutný?"Gin
„Chlapec do ktorého som sa zamiloval určite není Gay a mne sa nedarí odmilovať. Čo mám robiť?"Ja.
„A ako to vieš? Pýtal si sa ho?"Jin.
„Nie ale hovoril mi, že bol na rande s dievčaťom, keď mu bolo osemnásť."Ja.
„To ale furt nič neznamená môže byť Bi. Čo ty vieš možno to bol len taký výstrel a má teraz niekoho?"Jin.
„Neviem na to som sa nespýtal. Dneska sa máme stretnúť tak sa ho spýtam."Ja.
„Nie si s ním v poslednej dobe akosi často?"Jin.
„Nebuď protivný uzavreli sme spolu takú dohodu a preto som s ním o trochu častejšie zatiaľ nič viac."Ja.
„To zatiaľ si povedal s veľkou nádejou a to sa mi páči poď smelo do toho Ji. Len taká otázka. Nemá tá dohoda niečo spoločné s tým že tvoje ruky majú viacej farieb ako by mali mať?"Jin.
„Spadol som zo schodov a tá dohoda je o niečom inom netreba aby sme to riešili. Idem na WC."Ja.

Na WC-kach

„Včera ťa ten chalan zachránil dnes také šťastie mať nebudeš."Jackson.
„Ty si chodíš po kaviarňach zatiaľ čo moji rodičia bojujú nech máme čo dať do úst."Jae.
Prvá facka.
„Bratovi dali dva roky."Jinyoung.
Ďalšia.
„Môjmu dali dva a pol za to že kričal po policajtoch nadávky po tom čo ho chytili."Jackson.
Ďalšia.
„Bratrancom dali každému po dvoch."Mingiu.
Ďalšia.

V tom som počul ako sa otvárajú dvere. Asi to tiež počuli, pretože rýchlo vyšli von. Pomaly som si sadol zaskučal som. Dúfal som, že keď teraz so mnou bude chodiť Minho tak mi dajú pokoj no mýlil som sa.

„Ji v pohode?"Felix.
„Hej som v pohode."Ja.
„Môžeš sa postaviť?"Felix.
„Dostal som pár faciek do tváre Lix som v pohode."Ja.

„Rozhodne nie si v pohode. Idem za učiteľkou že ti je zle nech ťa pustí domov."Felix.
„Nie netreba. Máš korektor?"Ja.
Usmial som sa na neho.
„No mám."Felix.

Položil svoju tašku na zem a začal sa v nej hrabať.

Ja fakt nechcem ale ja musím. On má v tej taške taký bordel. Jin pri ňom je upratovačka. Dobre dobre už si nič nemyslím. Ja viem, že mi tento chalan pomáha aj keď nemusí ale to moja myseľ nie ja.

Pred školou na mňa nik nečakal. Bolo to divné myslel som si, že tu bude Minho Hyung. Ja už som s nimi naše stretko ukončil pre dnešok ale to neznamená, že ho ukončili oni so mnou.

(Teraz trošku preskočím je sedem hodín večer Ji sa prechádza po meste.
PS:nik ho nezmlátil cestou domov)

Doma bola neskutočná nuda, a tak som sa rozhodol prejsť po meste a akosi už sa prechádzam asi hodinu.

Zrazu som do niekoho narazil.

„Prepáčte."Ja.
„Čo tu robíš?! Prišiel si ma nahlásiť a vydať do rúk tvojho strýka, nech ma zavrie do väzenia?"Minho.

„A ja som si myslel, že si normálny ale si ako ostatný, ktorý pozerajú na to z akej som rodiny. Vôbec si sa nezamyslel nad tým, že keby som ťa chcel nahlásiť spravil by som to už vtedy? Myslel som si, že mi veríš tak prečo si o mne zase myslíš niečo také"cítil som ako sa mi do očí dostávajú slzy.

„Ja nev."Minho.

Nestihol dopovedať, pretože som ho chytil za ruku a zatiahol za stenu práve vo chvíli kedy z poza rohu vyšli vojaci.

Skoro všetci vojaci sú strašné svine za to, že dostanú niekoho do väzenia majú prémie a preto len tak na niekoho zaútočia a potom o ňom povedia, že si začal, a že kričal urážky na komunizmus. Za také niečo hrozí väzenie na rok a pol. Počkal som na to aby boli dosť ďaleko a potom som pozrel na Minha.

„Neviem čo sa stalo, že si na mňa tak rýchlo zmenil názor ale je mi to jedno. Nebudem sa baviť s človekom, ktorý mi nedokáže veriť."Ja.

Chytil ma za ramená a prirazil ma k stene.

„Aaau."Vykríkol som.
Preskočilo mu už úplne. Ja som si všimol, že je na mňa kvôli čomusi nahnevaný ale mohol by sa upokojiť.
„Ji v pohode?"Minho.
„Čo ťa to zaujíma šak som len ten čo ťa prišiel nahlásiť tak načo sa o mňa staráš?!"Ja.
„Ja Ji."Minho.
„Čo ty? Minho sám si mi povedal, že mi veríš a teraz zrazu si len tak povieš ”Á ten debil mi celú dobu klame tak si idem naňho nakričať aj keď nemám dôvod."Ja. Z očí sa mi spustili vodopády sĺz.

„Nie Ji prepáč len zavreli mi brata do väzenia a mal som nervy a"Minho.
„To ma mrzí ale to si si tie nervy musel vybiť na mne. Je jasné, že všetko čo si povedal si myslel vážne. Som hlupák vážne som si myslel, že mi veríš ale mne sa veriť nedá však ja som zapálený komunista že. Môj strýko je minister rodičia komunisti takže to znamená hneď, že som ten zlý ja?"Ja.

Už som to nedával naplno som sa rozplakal. Bol som strašne hlučný.
Minho ma objal začal ma hladkať po chrbte a hovoriť mi upokojujúce slová.

„Poď k nám domov.”Minho.
„A prečo by som mal?”Ja.
„Lebo jeden dement čo práve stojí pred tebou sa ti chce ospravedlniť ale nechce nech ich odpočúva nejaká neželaná osoba.”Minho.

Trošku dráma.

Dobrú noc.🙂