Disident ~ Minsung

26. Ups chyba

Vonku začalo poriadne snežiť. Ponáhľal som sa za Jeonginom. Bojím sa čo sa mu stalo.

Konečne som tu. Zvoním zvoním. Otvor otvor. Rýchlo. Zima zima.

Dvere sa otvorili a v nich stál I.N.

"Jéj Ji to si ty?"I.N.
"Jeongin ty si pil?"
"Len trošičku."I.N.
"Dobre to vyriešim neskôr teraz poďme rýchlo do vnútra. "Ja.
"Poď prevediem ťa tu."I.N.
"Jasné jasné len už poď do vnútra."Ja.

Vošli sme do vnútra. V obývačke na stole bola fľaša vodky z polky vypitá.
Asi sa stalo niečo vážne. I.N nikdy nepije.

Chcel som si sadnúť na gauč no v tom ma I.N chytil za ruku.

"Poď idem ti ukázať moju izbu."I.N.
"Netre"Ja.
"Aľe treba a teraz čuš ináč dostaneš jednu kres papuľu."I.N.
"Okay."Ja.

Chytil ma za ruku a zatiahol do kúpeľne.

"Ups chyba."I.N.

Vyšli sme z kúpeľne a začal ma tiahnuť zázrakom do jeho izby. Sadol si na posteľ a asi chcel niečo povedať ale predbehol som ho.

"Gin kde máš rodičov?"Ja.

Chvíľu bolo ticho. Neviem čo sa stalo zrazu som skončil nalepený na stene a I.N ma držal za krk.

"To ty za to môžeš. Keby si nechodil von s tým magorom boli by tu. Všetko je to tvoja vina môžeš za to ty kôli tebe odyšiel Mingyu."I.N.

Nemohol som dýchať. Začal som vidieť rozmazane. Zrazu ma zhodil na zem celou silou kopol do mojej ruky ktorá sa snažila ochrániť brucho. Ďalší kopanec na rovnaké miesto.

"Gin. Prosím prestaň"Ja.

Začali mi tiecť slzy. Čakal som ďalšiu ranu. No nič neprichádzalo. Pozrel som sa naňho. Sedel na zemi vedľa mňa a plakal. Pomaly som si sadol. Ruka má strašne bolela. Druhou rukou som ho objal okolo ramien hlavu som si položil na jeho rameno.

"Gin ššššš. Prosím povedz mi čo sa stalo."Ja.
"Sú mŕtvi."I.N. pošepkal.
"To je mi strašne ľúto Gin."Ja.
"J-ja už n-nemám nikoho.
"To není pravda. Máš mňa Jina Minha Felixa a plno iných ľudí všetko bude v poriadku poď si ľahnúť."Ja.
"Mám."I.N.

Začal mi zaspávať v objatí. Pomaly sme sa zdvihli. Gin si ľahol chvíľu som sedel na stoličke a čakal kedy zaspí. Keď som konečne počul že pravidelne oddychuje vyšiel som z izby von a šiel dole. Vždy tu bol poriadok. Pani Yang tu mala vždy čisto. Bola to super osoba vždycky sa ma pýtala ako sa mám či sú rodičia stále taký aký sú či pravidelne jem a ako sa mi darí v škole. Teraz je tu všade neporiadok. Keď som prišiel nevšimol som si čo za bordel tu je. Musím tu upratať. Bolo divné upratovať len jednou rukou. Šlo to strašne zle ale dorobil som. Teraz musím zavolať Láske ako sa má.

"Ahoj Láska."Ja.
"Ahoj. Tak čo sa stalo?"Minho.
"Skoro nič neviem. Gin sa opil ale asi sú jeho rodičia mŕtvy. Nič viac neviem. A čo sa dialo u vás?"Ja.
"Jin to zvláda strašne dobre. Zmieril sa s tým a celú dobu sa nezaujímal o seba ale mňa či mám všetko čo potrebujem či nie som hladný alebo sa ma pýtal na náš vzťah ale mňa teraz zaujíma kedy prídeš?"Minho.
"Neviem I.N to moc dobre nezvláda je dosť agresívny tak sem nechoď ty a ani Jin."Ja.
"A ty tam ako byť môže. Ji ak je moc agresívny a pije tak je nebezpečné aby si tam bol sám."Minho.
"Nie není to nebezpečné len I.N bol strašne naviazaní na svojich rodičov a ich smrť ho zobrala viacej ako Jina a tak sa snaží smútok zahladiť alkoholom."Ja.
"Mám o teba strašný strach. Sľub mi že ak sa čokoľvek stane zavoláš mi a povieš mi o tom."Minho.
"Dobre poviem."Ja.
"A voláme si každý deň minimálne štyrikrát jasné?"Minho.
"Jasné."Ja.
"Teraz si choď ľahnúť je dosť hodín nech si zajtra vyspatý."Minho.
"Dobre idem spať a aj ty choď Hyung. Dobrú noc."Ja.
"Dobrú Láska"Minho.

Ukončili sme hovor a šiel som si ľahnúť na gauč. Spal som na nerozloženom gauči na ľavej strane aby som tej ruke moc neublížil.
Zavrel som oči a pomaly začal zaspávať.

Takže po dvoch dňoch kapitola. Čo vám poviem začiatok školy je hrôza celý deň niečo robím a potom večer som nemala ani pomyslenie na napísanie kapitoly.

Príbeh sa nám blíži ku koncu. Neviem koľko kapitol ale nebude ich už moc.

Dobrú noc 🤗