"Gin mali by sme ísť za Jinom, má o teba strach. Tiež mu včera zomreli rodičia. Zostal pri ňom Minho ale chcem aby sme to všetko vyriešili spolu. Takže sa obleč a môžeme ísť."Ja.
"Jinovi zomreli rodičia? Prečo sme tu a nie s ním? Musíme ísť rýchlo za ním."I.N.
Vybehol schody a o dve minúty bol späť oblečený, učesaný a pripravený ísť.
"Ji ponáhľaj sa. Rýchlo obuj sa a poďme."I.N.
"Šak hej"Ja.
Rýchlo som sa obul (keď berieme v potaz to že som sa obúval jednou rukou a Gin furt hučal nech sa ponáhľam) a vyšli sme von.
Cesta bola zasnežená. Taktiež bola poriadna zima. Strašne moc ďakujem Minhovi za to že mi požičal tú bundu.
Strašne ma bolia nohy. Gin trieli ako by mu šlo o život.
"Gin však spomaľ Jin ti nikam neutečie."Ja.
"Musím mať istotu že je v poriadku takže si švihni."I.N.
"Prosím už vážne nevládzem."Ja.
"Ji musím tam byť musím byť pri ňom chcem mu pomôcť a byť s ním."I.N.
"Je v rámci možností v pohode. Jediný problém je ten že má starosti o teba. Stále sa na teba pýta a teraz keď už vieš že nepripravuje samovraždu môžeme ísť pomalšie?"Ji.
"Dobre môžeme ísť o TROCHU pomalšie ale len ak má tam necháš s Jinom o samote na chvíľu."I.N.
"O čom s ním chceš rozprávať?"Ja.
"Ji netvár sa. Veľmi dobre vieš o čom."I.N.
"Hej viem ale ako mu to chceš povedať?"Ja.
"Neviem.
Ako ste sa dali dokopy s Minhom?"I.N.
"Ani neviem bolo to také divné vtedy som bol trošku mimo pretože to bolo chvíľu potom čo má zbil ten bláznivý dedo. Minho hovoril o tom ako moc mu je ľúto čo sa mi stalo ako mi niekto stále ubližuje. Bol dosť nahnevaný. Potom povedal že ako je možné že niekto môže ubižovať tak úžasnej osobe ako som ja. Začal hovoriť plno krásnych slov a potom sa ma spýtal že či by som s ním nechcel chodiť."Ja.
"O akom dedovi hovoríš? Kedy ťa zbil? Prečo o ničom neviem?!"I.N.
"To je jedno hlavné je to aby si šiel smelo do toho. Podľa mňa ťa Jin tiež berie viac ako len kamaráta."Ja.
"Ďakujem Ji a o tom dedovi si ešte pohovoríme."I.N.
"Beriem na vedomie ale teraz sa psychicky priprav už sme tu."Ja.
"Mám strach."I.N.
"To je jasné ale neboj sa určite to bude v pohode."Ja.
"Ale čo keď povie nie a potom sa už so mnou nebude chcieť baviť?!"I.N.
"Veľmi dobre vieš že Jin taký není takže sa upokoj a poďme konečne dovnútra."Ja.
Zazvonil som a čakal kedy otvoria.
Zvnútra bolo počuť kroky smerujúce ku nám. Dvere sa otvorili a v nich stál Minho.
"Ahoj Láska. Rád ťa vidím."Minho.
"Aj ja teba Láska."Ja.
"Poďme do vnútra a tam si kecajte koľko chcete ale mne je zima."I.N.
Vošli sme do vnútra. Ja a Láska sme si šli sadnúť do obývačky na gauč zatiaľ čo Gin trielil po schodoch smer Jinova izba.
"Chýbal som ti?"Minho.
"No neviem."Ja.
Dal mi nežný bozk.
"Stále neviem"Ja.
Dal mi o trochu vášnivejši bozk ako bol ten prvý.
"Hmm keď ja stále neviem.
Začal ma vášnivo bozkávať a do toho zapojil aj jazyk ktorým začal preskúmať celé moje ústa.
"Veľmi si mi chýbal."Ja.
Takže dneska už je kapitola. Kapitoly už nevydávam tak pravidelne. Čo vám poviem škôl. Nestíham nič. Ak tento rok prežijem môžem byť na seba hrdá.
Dúfam že sa vám kapitola páčila. Dobrú noc alebo deň podľa toho kedy čítate túto kapitolu🍀

ČTEŠ
Disident ~ Minsung
Fanfiction"Čo tu robíš?! Prišiel si ma nahlásiť a vydať do rúk tvojho strýka, nech ma zavrie do väzenia?"povedal. „A ja som si myslel, že si normálny ale si ako ostatní, ktorí pozerajú na to z akej som rodiny. Vôbec si sa nezamyslel nad tým, že keby som ťa ch...
