Disident ~ Minsung

3. Princezná

Dneska ideme na koncert. Strašne sa teším lenže keďže je piatok tak najprv musím ísť do školy.

Neviem prečo ale mám strašne zlý pocit. Niečo mi hovorí, že sa dnes stane niečo zlé ale keďže si chcem koncert užiť naplno tak nad tým nebudem rozmýšľať.

Celé vyučovanie sa strašne vlieklo. Myslel som si že tých posledných päť minút už nevydržím ale dočkal som sa.

Domov som šiel sám. Hyunjin šiel po štvrtej hodine do zubára a Gin musel ísť po mladšiu sestru do škôlky, pretože jeho rodičia sú v práci.

Šiel som po jednej skoro opustenej ulici plnej bezdomovcov. Zrazu ma niekto chytil za kapucňu a zatiahol do jednej uličky, kde ma zhodil na zem

„Ahoj Princezná. Vieš o tom, že tvoj strýko zatvoril môjho bratranca?"
Spýtal sa ma Mark a ja som pokýval na nesúhlas.

„A vieš čo to znamená?" So strachom v očiach som čakal na to najhoršie.

O dvadsať minút neskôr

"A ešte poslednú za všetkých tých ľudí čo ste ich ty a tvoja rodina poslali do väzenia." Dal mi poslednú facku a u ušiel. Chcel som za ním zakričať, že či to, že ma zbil dostalo jeho brata z väzenia no bol som radšej ticho.
Na to ako dlho som tu s ním bol som dostal iba zopár faciek a veľa nepekných slov na moju osobu.

Chvíľu som ležal a len rozmýšľal nad všetkým čo mi povedal. Prvé tri urážky boli dosť ostré no po tej tretej to boli už len detské urážky.

O dvadsať minút neskôr

Konečne som pred naším domom. Rodičia prídu až o dve hodiny, tak budem mať čas sa dať do poriadku.

Odomkol som hlavné dvere a vstúpil som do nášho domu. Neznášam náš dom.
Za čias kedy to mala na starostu mama to bolo to najútlejšiemiesto, no potom si otec povedal, že zariadi náš dom podľa seba, a tak všade po stenách skončili obrazy tankov a ľudí s vlajkami komunizmu. Deti s červenými zástavami jednoducho grc.
Tak ako vždy, bez toho aby som sa pozrel na tie odporné steny som šiel rovno do svojej izby.

Z nočného stolíka som vytiahol korektor a vošiel som do kúpeľne s jediným cieľom. Zakryť modrinyna tvári od Marka.

O dve hodiny neskôr

Počul som otváranie dverí. Teraz je moja chvíľa. Viem že som dospelý a že si môžem robiť čo chcem ale môj otec to tak asi nevidí. Vždy keď mu to poviem tak tam začne mlieť niečo o tom, že kým bývam v jeho dome tak ho budem počúvať. Nie na dlho. Už dlho si šetrím na byt a to isté aj Hyunjin a Gin. Konečne budem mať pokoj od jeho blbích reči a od neustáleho nutenia režimu, ktorý odmietam prijať.

Zišiel som dole. Otec sedel v kresle a pozeral telku.

„Dobré ide sa na to" povedal som si v duchu.

„Oci idem spať k Hyunjinovy domov prídem zajtra okolo druhej." Povedal som otcovi s tým najväčším sebavedomím aké som kedy mal.
„Dobre"otec.
Toto som nečakal nie že by som sa sťažoval som rád ale myslel som si, že budem musieť utekať oknom.

Vzal som si všetko čo potrebujem včetne rúška a mikiny s kapucňou.
Po ceste si vymyslím nejaké náhodne meno.

Mám pol hodiny na to aby som sa dostal k Hyunjinovy domov. Mal by som si pohnúť.

Ďalšia kapitola na svete.
Konečne sa ukáže aj Minho. A bude všetko prebiehať bez komplikácií?

Prajem pekný deň alebo večer podľa toho kedy to čítate.😅