Je šesť hodín ráno sedíme s Hyunjinom na policajnej stanici. Jin je celý bledý trasie sa hovorí o tom, že nechce aby jeho rodina mala problémy kvôli nemu. Bolo mi ho strašne ľúto.
O pol hodinu k nám prišiel jeden z policajtov a zobral Hyunjina na výsluch.
Keď vyšiel von stihol mi len rýchlo povedať, že všetko závisí od mojej výpovede.
Iný policajt ma zobral za ruku a viedol ma na výsluch.
„Sadnite si!Prečo ste boli na tom koncerte?" Policajt.
„Dozvedel som sa, že tam má byť ale nikdy není isté pri takýchto veciach či je to pravdivé a preto som šiel na miesto aby som si bol istý. Celý môj plán bol, že tam prídem a v jednej nestráženej chvíli pošlem polícii správu s miestom kde ten protikomunistický koncert je. Nevyšlo mi to, pretože ako som vyťahoval mobil z tašky niekto do mňa drgol a mobil mi spadol. Hľadal som ho dosť dlho, pretože chodiť pomedzi tých ľudí bolo fakt ťažké a vždy keď už som ho skoro mal odkopli ho preč nakoniec mi naň niekto skočil. Šiel som za Hyunjinom či by mi nepožičal mobil no v tom niekto vykríkol že sa blíži polícia nech všetci utekajú."Ja„A ako sa tam dostal ten váš kamarát?"Policajt
„Dosť dlho som ho presviedčal nech ide so mnou a nakoniec povedal, že pôjde. Nechcel som ísť sám."Ja
„Čo vaši rodičia vedeli kam idete?"Policajt..
„Nie tvrdil som im že idem spať do kamaráta."Ja.
„A ako sa volajú vaši rodičia?"Policajt
„Han Saehee a Han Kibom."Ja.
„Počkať nie je váš strýko minister?"Policajt
„Áno je."Ja.
„To ste mali hneď povedať. Hneď zavolám vášmu strýkovi a poviem mu to."Policajt
„A čo mu chcete povedať?" Ja.
„To, že jeho synovec je rovnaký bojovník proti ľuďom čo bojujú proti komunizmu ako on. Bude na vás hrdý." Policajt.
„Dobre len mohli by ste pre mňa spraviť jednu vec?" Ja.
„Podľa toho čo."poliš.
„Môj kamarát Hyunjin je taký, že sa nechce do ničoho moc zapájať nedalo by sa ho z tohto úplne vystrihnúť? Ako keby so mnou nikam nešiel ale zostal doma."Ja.
„Toto by sa asi dalo zariadiť v podstate ste tam obaja boli s úmyslom zastaviť tú akciu. Len smola, že tí traja zdrhli."Policajt.To je skvelé bál som sa, že ich chytili.
Policajt odišiel a ja som tam zostal sám. Vyzerá to tak, že mi uveril. Aspoň bude Jinova rodina v poriadku.
O dvadsať minút prišiel policajt a spolu s ním aj môj strýko a nejaká žena s perom a blokom.
„Som na teba hrdý Sung budeš príkladom pre všetkých ľudí v tvojom veku a všetci budú vidieť ako dobre vychovaný je môj synovec." Strýko.
„Mladý muž mohol by si nám povedať čo sa stalo v tú noc?" Reportérka.
„Prepáčte ale je sedem hodín ráno a ja som ešte ani chvíľu nespal som strašne unavený a ak by ma pán policajt pustil tak by som už šiel domov som úplne grogy."ja.
„Samozrejme úplne som zabudol. Určite ťa pustí a odveziem ťa domov nech si môžeš pospať."Strýko.
„A mohli by ste pustiť aj môjho kamaráta?" Ja.
„Áno pustíme ho a včerajšok sa preňho ako keby nestal."poliš.
„Ďakujem."Ja.Vonku ma už čakal Hyunjin objal ma a začal mi ďakovať. Objal som ho naspäť a spolu sme šli s mojím "milovaným" strýkom k autu. Po ceste sme vyhodili Hyunjina k jeho domu a šli sme ku mne domov. Len čo som vošiel do izby skočil som na posteľ a zaspal.
Táto kniha výhra cenu za najviac temnú knihu roka jediné šťastie že o chvíľu príde tá ďalšia postava a tá bude rozdávať šťastie všade na okolo taký Happy vírus. V komentároch môžete hádať kto to bude prajem pekný deň alebo večer podľa toho kedy čítate túto kapitolu.😊
ČTEŠ
Disident ~ Minsung
Hayran Kurgu"Čo tu robíš?! Prišiel si ma nahlásiť a vydať do rúk tvojho strýka, nech ma zavrie do väzenia?"povedal. „A ja som si myslel, že si normálny ale si ako ostatní, ktorí pozerajú na to z akej som rodiny. Vôbec si sa nezamyslel nad tým, že keby som ťa ch...