Pondelok ráno Ji čaká pred školou na Jina a Gina
„Ahoj prečo vám to vždy tak dlho trvá?"Ja.
„Prepáč zaspal som a Hyunjin na mňa čakal."Gin.
Zrazu ma niekto pevné objal.
„Strašne moc ti ďakujem polícia sa správa ako keby som na tom koncerte ani nebol. Ďakujem ako sa ti môžem odvďačiť?"
„Ježin Jin není za čo to isté by si ty spravil pre mňa ale keď sa pýtaš mohol by si mi kúpiť Burger a hranolky."Ja.
„Čo sa deje za čo mu ďakuješ Jin?"I.N.
„Na ten koncert prišli policajti a chytili nás ale vďaka Sungovy som tu a nie vo väzení."Jin.
„Mali by sme sa ponáhľať aby sme neprišli neskoro."Ja.
Hneď ako sme vošli do školy všetci sa na mňa pozreli ale nie tak ako vždy ale takým vražedným pohľadom. Tak isto sa na mňa pozerali aj v triede.
Cez prestávku som bol na WC umýval som si ruky keď v tom ma niekto do mňa silno sotil. Spadol som na zem a chvíľu potom som začul ako mi niečo spadlo vedľa hlavy.
Sadol som si a pozrel som sa na noviny vedľa mňa na titulnej strane bola moja fotka. Hneď som začal čítať čo sa tam píše.
„Len čítaj a mimochodom celá moja rodina ti ďakuje za to, že rodičia nemajú prácu a že sestra je v base.”Nejaké dievča o ktorom som úprimne ani nevedel doteraz, že existuje.
Prestal som ju vnímať a zavítal som sa do novín.
'Mladý hrdina' a k tomu bolo napísané niečo o tom, že to ja som nahlásil ten koncert. Okamžite mi došlo čo sa stalo a aj prečo sa na mňa všetci tak pozerajú.
Postavil som sa zobral som tú stranu z novín a pomaly som šiel do triedy.
V triede som si sadol vedľa Jina a ukázal som mu tú stranu. Chvíľu na to pozeral potom ma objal, začal sa mi ospravedlňovať a hovoriť, že je to všetko jeho vina. Nič som mu na to nepovrdal len som mu dal poriadnu tatranskú nech už je ticho.
Nepomohlo
„Mňa to fakt mrzí Ho.”Jin.
„Môžem sa spýtať ako za ty môžeš? Jin ja som na ten koncert chcel ísť. K ničomu si ma nedonútil. A čo sa týka tej veci s nahlásením. Myslím si, že aj keby som nebol povedal, že som to chcel urobiť tak by sa to nejako poprekrucovalo a dopadlo by to takto. Tak už buď ticho a nerieš to. Tvoje ospravedlnenia ničomu nepomôžu.”Ja. Kruté ale pravdivé. V tej chvíli som potreboval pokoj a nie Jinove ospravedlnenia.
Cestou zo školy ma niekto zatiahol do jednej uličky. Boli to Jackson, Jinyoung, Yugieom, Jae a Mingyu.
„Ahoj Princezná vieš o tom, že vďaka tebe je môj brat vo väzení?" Jackson.
„A môj brat tiež."Jae.
„A z mojej rodiny zatkli mojich dvoch bratrancov."Mingyu.
„Vďaka tvojej blbosti budeme mať teraz problémy a za to si zaslúžiš len to najhoršie ale neboj sa nezabijeme ťa."Jackson.
„Nemali by sme si na kom vybiť zlosť keby sme ťa zabili." Jae.
„Ježin chcete tu iba stáť a kecať alebo ho už konečne zbijeme?!"Yugieom.
„Dobré poďme na to."Jackson.
O pol hodinu neskôr
Ležím na zemi. Mám zavreté oči nemám silu ich otvoriť. Ešte nikdy ma nikto takto nezabil. Človek čo povedal vetu všetko sa má raz skúsiť bol dement. Nedokážem sa ani pohnúť. Rozmýšľam čo mám robiť hlava ma bolí stále viac a viac asi každú chvíľu prestanem vnímať úplne. Zrazu som počul kroky.
Tá osoba prišla ku mne cítil som ako mi položil ruku k nosu asi zisťoval či dýcham. Ruku dal preč a chvíľu sa nič nedialo, keď v tom som cítil ako mi niekto podložil svoju ruku pod chrbátom druhú na stehná zodvihol má zo zeme a to bolo to posledné čo som vnímal.
Kto asi je Jisugov záchranca?🤔
Dozviete sa v ďalšej kapitole ktorú asi ešte dnes vydám uvidím.
Dobrú noc a dúfam že sa kapitola páčila.👻
ČTEŠ
Disident ~ Minsung
Fanfic"Čo tu robíš?! Prišiel si ma nahlásiť a vydať do rúk tvojho strýka, nech ma zavrie do väzenia?"povedal. „A ja som si myslel, že si normálny ale si ako ostatní, ktorí pozerajú na to z akej som rodiny. Vôbec si sa nezamyslel nad tým, že keby som ťa ch...
