Disident ~ Minsung

14. Môj život skončil

Ráno ma zobudil pocit, že sa ma niekto dotýka. Otvoril som oči. Predo mnou stál Minho a hladkal má po tvári.

„Dobré ráno. Ako si sa vyspal?"Minho.
„Dobre. Koľko je hodín?"Ja.
„Deväť."Minho.
„Počkať. Dnes je piatok. Minho ja mám byť v škole."Ja

Rýchlo som sa chcel postaviť ale Minho ma zadržal.

„Škola počká potrebujem ti niečo povedať a ospravedlniť sa ti."Minho.
„Ale to všetko môžeš spraviť aj keď prídem zo školy. Teraz choď prosím nabok ponáhľam sa."Ja.
„Ji prosím vypočuj ma teraz nutne ti to potrebujem povedať strašne ma ničí to čo som spravil a preto ti to chcem vysvetliť."Minho.
„V škole už aj tak meškám tak hovor."Ja.
„Pamätáš si čo sa včera stalo?"Minho.
„Áno."Ja.
„Počkať ty si to pamätáš a nie si na mňa naštvaný?"Minho.
„Som ale povedal si, že máš vysvetlenie tak počúvam."Ja.
„Včera mi zavreli brata(Woozi). Bol na proteste a chytili ho."Minho.

Chvíľu sa odmlčal ale skoro hneď pokračoval.

„Dozvedel som sa to ráno. Celý deň som to držal v sebe s nikým som sa nerozprával až potom s tebou. Bol som strašne naštvaný to čo som ti povedal som nemyslel vážne. Strašne toho ľutujem. Keď sme potom prišli k nám než som ti čokoľvek stihol vysvetliť tak si vytiahol v mojej posteli. Keď som vyšiel z mojej izby hneď ku mne pribehol Felix s tým či si v pohode a či ti už dneska dali pokoj. Nechápal som na potom mi Felix povedal o tých záchodoch. Mal si blbý deň zbili ťa a ja to ešte dorazím tým, že na teba nakričím za niečo za čo nemôžeš. Strašne ma to mrzí Ji. Prepáč."Minho.

„V tej chvíli som mal pocit, že by som ťa dokázal roztrhať zubami. Bol som tak strašne naštvaný, sklamaný i smutný. Bral som ťa ako človeka, ktorý mi verí ako niekoho kto sa mi snaží pomôcť a nehľadí na to z akej som rodiny. Ako keby si mi vrazil dýku do brucha. Teraz chápem, že si mal nervy kto by nemal keby mu zavreli brata. Mrzí ma to koľko dostal?"Ja.
„Dva a pol roka."Minho.

Objal som ho. Bolo na ňom vidno, že to potrebuje.

Ináč už sa nemusíš báť tých ľudí čo ti ubližujú ja a Felix sme sa dohodli že odteraz s tebou vždy niekto bude. Felix ide dneska za tvojimi kamošmi povedať im plán ta."Minho.

Prerušil som ho.

„Ako to myslíš povedať im plán. Prosím povedz mi, že im nejde povedať o tom, že ma bijú prosím Hyung."Ja.
„Oni o tom nevedia?"Minho.
„Nechcem aby o tom vedeli. Majú dosť starostí aj bez toho. "Ja.

Môj život skončil. Len čo stretnem Hyunjina tak ma zabije. Neznáša, keď ho z niečoho vynechávam. Bude na mňa kričať a už nikdy ma nepustí samého na krok. Gin si to bude strašne vyčítať, že si toho nevšimol. Budú na mne nalepený ako žuvačka vo vlasoch a obaja budú mať zbytočné starosti.

Zrazu niekto strašne silno začal búchať na vchodové dvere.

„Idem otvoriť. "Minho.

Chcel som mu povedať nech to radšej nerobí. No bol som ticho. Raz by som im aj tak musel čeliť tak nech to mám už konečne z krku.

Minho odišiel a o päť minút som počul ako dve alebo tri osoby bežia ku dverám od izby.

Vo dverách sa objavil Hyunjin.

„Han Jisung ako si sa opovážil nepovedať mi o tom, že ti ubližujú. Prečo si nám to nepovedal!?"Jin.
„Nechcel som vám pridávať starosti."Ja.
„Ji sme tvoji naj kamaráti také dačo nám musíš povedať. Odteraz sa bez nás nepohneš na krok a ešte nám povedz kto ťa bije?!"Gin.
„Chalani to je v pohode. Zvládam to."Ja.
„Môžem sa ťa spýtať čo zvládaš, keď som ťa v pondelok našiel zbitého do bezvedomia!?"Felix.
„Počkať o tom nič neviem. Vravel si nám, že ti bolo zle. Ji koľkokrát ťa už zbili?"Jin.

Bol som ticho nič som nevravel.

„Ji povedz koľkokrát!"Jin.
„Ja neviem? Nebral by som to úplne tak, že ma bijú. Urážajú má a raz za čas mi dajú facku. V pondelok to bol prvýkrát taký hrot."Ja.

Zase sa čosi začali pýtať a riešiť aké ja už som jednoducho nemal energiu na to ich počúvať.

„Ji vyzeráš unavene. Odvediem ich preč a ty si pospi.”Minho.
„Ďakujem.”Ja.

„Oddýchni si."Minho.
Objal ma a spolu s ostatnými odišiel.
No a ja som zase spadol do ríše snov.

Dneska už nič. Zajtra idem preč takže asi nebude kapitola ale možno to stihnem uvidím.

Dobrú noc 😁