Cestovateľ ✓

32. kapitola

CARTER

Po premiestnení nastalo ticho. Čoskoro som ucítil pevnú zem pod nohami, no točila sa mi hlava a mal som zapchaté uši. Bolo mi dokonca viac nevoľno ako zvyčajne, pravdepodobne kvôli môjmu psychickému rozpoloženiu.

Moje oči boli ešte vždy zatvorené, no cez viečka ku mne doliehal jas miestnosti a počul som tlmené hlasy, ktoré sa však zlievali do jedného zvuku. Bol som mierne zadýchaný, chvíľu som len vnímal, ako sa mi nadvihuje hruď za každým nádychom a snažil sa nabrať rovnováhu.

"To je cestovateľ číslo jeden!" počul som z niekadiaľ udivený hlas.

"Carter," zaznel ďalší.

"Jeho pomocník Axon," rozoznával som tlmené slová.

Vedel som, kde som bol. Premiestnil som nás priamo na ministerstvo časopriestoru, kde som posielal aj pirátov, keď som ich chytil. Muselo byť okolo mňa veľa ľudí, niečo si pošepkávali a zvolávali ostatných.

"Carter, vnímaš nás?" rozpoznal som hlas. Mierne som prikývol.

"Okamžite zavolajte ministra," povedal niekto zozadu a počul som vzďaľujúce sa kroky.

Minister časopriestoru, ten skorumpovaný podvodník! Ihneď som sa po vyslovení jeho mena spamätal a pomaly som otváral oči. Bol som mierne dezorientovaný, ako tomu vždy bývalo bezprostredne po premiestnení, no pomaly som sa spamätával.

"Čo sa stalo? Je misia ukončená?" pýtala sa ma ihneď pracovníčka v bielom plášti.

"Áno," odvetil som rozhodne.

"Prečo ste Axona premiestnili v bezvedomí?" nechápala. Všimol som si, že sa okolo mňa zhromaždili desiatky pracovníkov, môj príchod zrejme vyvolal veľký rozruch. Predsa len som mal na starosti tú najzávažnejšiu misiu, aká sa nám kedy prihodila.

"Pretože toto," ukázal som na Axona prstom a snažil som sa pri pohľade naňho mu nevlepiť facku, "je štrnásty pirát."

Táto veta vyvolala snáď ešte väčší rozruch. Niektorí pracovníci zhíkli, zalapali po vzduchu, iní si neveriacky zakryli ústa dlaňami, ďalší len zdvihli obočie a čakali, čo bude ďalej.

"Ste si istý? Veď to bol váš pomocník..." habkala pracovníčka. "Bola mu prehliadaná myseľ tak, ako všetkým ostatným."

"A kto mu ju prehľadával?" spýtal som sa s veľavravným pohľadom a pracovníci si medzi sebou začali šepkať meno ministra. "Presne tak, náš minister je podvodník. Piráti boli len lacné divadlo, to Axon a minister ukradli informácie o zostrojení časostroja a to oni sú všetkému na vine."

Minister sa vtedy už predieral davom ľudí, ktorý sa stále zväčšoval a vyzeral veľmi nesvoj. Vlasy sa mu lepili na spotené čelo a celý zadychčaný povedal: "Nič sa nedeje, všetko je v poriadku, rozostúpte sa. Cestovateľ číslo jeden je iste ešte dezorientovaný, všetko to vybavím. Choďte všetci pekne na svoje miesta, my sa porozprávame osamote."

Nikto sa však nepohol. Mal som pocit, akoby samotní pracovníci neverili ich ministrovi, muselo sa tu niečo diať počas mojej misie, kedy som tu nebol prítomný. Žeby ho sami z niečoho podozrievali? Minister sa len nervózne na všetkých usmieval, vôbec si svojím správaním nepomáhal. Dokonca aj Felix si ho premeriaval podozrievavým pohľadom.

"Zoberte Axona a prehliadnite mu myseľ sami. A ministrovi taktiež," povedal som.

"Nepočúvajte ho! Ja som tu váš nadriadený," znervóznel minister. "Nechajte ich oboch tu a oznámte občanom správy o tom, že bola misia úspešne ukončená. Odchod," zavelil, snažil sa pôsobiť autoritatívne.