•Irish Girl• COMPLETED ✔️

18. Časť

Trochu depresívna časť :D... Lenka ( už bola spomínaná) pri nej vraj plakala, ale nie je to podľa mňa až také zlé.. Ako sa to vezme :D...
Užite si časť :))
_______
___________

Ráno som nevstala správnou nohou v pred.
Necítila som sa dobre, krútila sa mi hlava a nevládala som stáť na nohách.
Na raňajky som sa napila vody, pretože nič viac by som do seba nedostala.

"Vicky, musíš jesť. Nechcem sa prizerať ako sa moja sestra ničí. Kedy si naposledy niečo zjedla?" pochybovačne sa na mňa pozrel a prižmúril oči.

"Nooo.. Neviem. Včera som jedla jablko."

"Myslím poriadne jedlo."

"Asi dva týždne dozadu? Čo ja viem.. Neviem. Nemám tušenie.."

"Victoria!!! Zbláznila si sa? Prečo neješ preboha?! Musíš jesť!" začal na mňa nekotrolovatelne kričať a ja som pohľad sklopila k zemi.
Má právo na mňa kričať.

Po schodoch kráčala rozospatá Molly.

Počkať.

Čo tu tá robí? Myslela som, že tu zasa nie je.

"Prečo musíš kričať hneď z rána Dylan?" Rozzúrene zavrčala a išla si po džús do chladničky.

"Aj tebe dobré ráno Moll." prehlásil napokon Dylan a znovu sa na mňa pozrel.

"Hneď teraz ideš so mnou!"

"Ale kam?"

"To uvidíš." začal ma ťahať za ruku do miestnosti na prízemí.

Práčovňa, ktorá bola zároveň aj zrkadlová miestnosť.

Postavil ma pred jedno zo zrkadiel a ja som v odraze zbadala Molly ako sa posmešne prizerá.
Zagánila som na ňu a ona mi vyplazila jazyk.

"Pozri sa na seba. Si oveľa chudšia! Že ja debil som si to nevšimol! Nemôžeš prestať jesť! Chceš skončiť ako teta Abigail?" pozrela som sa na seba pozornejšie. Viem, že mal pravdu. Teta Abigail je mamina sestra. Je anorektička. A už z toho vyplýva, že ju nemám rada. Už len preto lebo sú s matkou jedna krv.

"Viem Dylan. Pomôžeš mi prosím? Nezvládnem to sama." zúfalo som povedala. Som si istá, že začať jesť bude ťažšie ako prestať. Odvykla som si od toho.

"Samozrejme Vick. Pre teba všetko." usmial sa na mňa a zo zadu ma objal.

"Ste takí nechutní." Molly sa zatvárila kyslo a ja som jej ukázala prostredník.
Aj som zabudla, že tu stojí.

"Kebyže sa správaš normálne tak sa môžeme objímať všetci traja spolu." povedal so smiechom Dylan a ona sa zatvárila ešte kyslejšie.

"Tak to určite. Fuj." otočila sa a odkráčala preč.

"Poď. Naješ sa." bez prostestov som išla za ním.

V kuchyni som si sadla pri barový pult a oprela som si bradu o ruky.

Dylan sa hrabal v chladničke a začal niečo pripravovať.

"Dylan?" Pokračoval v robení cesta, z čoho mi bolo jasné, že pripravuje palacinky.

"Hmm?" zatiahol a ani sa neotočil.

Povzdychla som si. Teraz alebo nikdy.

"Kde začať. Ja.. Niečo sa stalo medzi mnou a Lucasom. Skôr než niečo povieš, viem že si mi hovoril, že nie je pre mňa, ale ja som si nemohla pomôcť." Odložil lyžicu, ktorou miešal cesto, ruky si utrel do zástery a otočil sa čelom ku mne.