•Irish Girl• COMPLETED ✔️

3. Časť

Tretiaaa. :D Nemám k tomu ani čo dodať :P.... Asi len veľa šťastia, aby ste sa neunudili k smrti.. pomaly zisťujem , že tieto prvé časti sú strašne krátke :/ pri nových sa to posnažím predĺžiť, ale tie čo už mám napísané nie. jooj, strašne ma to serie :/

___________________

_________________________

______________________________

Cesta do knižnice ubehla celkom rýchlo. Táto schátralá, na pohľad stará budova, stála len pár blokov od školy. Vysoké popraskané múry siahali do výšky asi troch poschodí, a vyzerali že sa čoskoro majú rozpadnúť.
Ale aj cez to, Jaffursonská knižnica bola podľa mňa to najkrajšie miesto v tomto malom meste. Zdržiavala som sa tu najdlhšie, a hlavne najradšej.

Vošla som cez mohutné dvere do vnútra a pozdravila som Jenny, ktorá stála za pultom a bola zapozeraná do nejakej knihy.

"Ahoj. Dnes toho nie je tak veľa. Stačí keď roztriediš tieto knihy, a potom rob čo chceš." ako vždy, mi to povedala nezainteresovane a podala mi kopu kníh, ktorá mohla vážiť aj 5 kíl.
Myslela som že sa zrútim na zem, ale prekonala som sa a knihy som preniesla na stôl, ktorý stál v uličke s vedecko-fantastickou literatúrou.

Začala som po jednom triediť knihy, niekedy som potrebovala dokonca aj rebrík, a modlila som sa aby som nespadla.

Bola som asi v polovici práce keď som z druhej uličky započula strašný smiech a krik. Posratí tínedžeri, čo do knižnice chodia zabíjať nudu, a neuvedomujú si že toto je miesto pokoja a nie hluku a zábavy.

Zliezla som z rebríka a nasmerovala som si to do uličky, ktorá bola hneď vedľa, romány, báje, poviedky. Pri stole s kreslami sedela skupinka piatich chalanov, a na niečom sa hlasne zabávali. Mali šťastie že ich nepočula tá stará ropucha Jenny, to by len bola šou.

"Ehm.. Mohli by ste..."

"Ále, pozrime kto nám sem zavítal. Naše ryšavé dievčatko." ten kretén Jason. Ani som si ho nevšimla.

"Och, ahoj Jason. Mohol by si prosím ťa aj so svojou skupinkou, inteligentných a pekných chlapcov, opustiť tento priestor? Pokiaľ viem ste v knižnici a nie v disco clube." Dávku irónie som si nemohla odpustiť.
Všetci štyria sa rozosmiali, až na chlapca, ktorý sedel najďalej odo mňa.
Mal hnedé vlasy, ale v žiari slnka, ktoré ho osvecovalo z jemnej škárky v okne, sa zdali blonďavé, priam zlaté.

Pozrela som sa mu do očí a zamrzla som na mieste. Mal strašne prenikavý pohľad, akoby mi očami prenikal až do duše. Z diaľky som nevedela rozoznať ich farbu, ale vyzerali miešané. Pohrávala v nich modrá, ale aj zelená a hnedá. Každopádne, bol veľmi krásny. Je to naozaj trápne, povedať práve toto, ale bol fakt krásny.

Uvedomila som si že na neho stále pozerám tak som od neho svoj pohľad odtrhla a rukami som chalanom naznačila nech odídu.
Jason si nechutne odfrkol, a pratal sa preč. Až na neho, neznámeho chlapca bez mena. Jemne sa na mňa usmial a ja som nevedela ako mám reagovať.

"Prepáč za nich. Sú trochu.."

"Hlúpi? Sprostí? Priblblí? Viem"

"Ty ich veľmi nemáš v láske čo?"

"Uhádol si."
Nič som nepovedala a vrátila som sa ku knihám v druhej uličke.
Zostali mi ešte tri, a ako najust posledná bola práve Román. Bože, prosím daj mi silu, a ochraňuj ma pred tým dokonalým chlapcom.

Smerovala som do uličky vedľa, ale ten chalan tam už nebol. Teda, aspoň som si ho nevšimla. Až po chvíľke mi došlo že sedí pri stene v rohu s knihou v ruke, ktorá mi bola neskutočne povedomá, začítaný tak že sa ani nepohol.

"Shakespear? Dobrý výber"

"Máš rada Shakespeara?"

"Ak to že som od neho všetky knihy prečítala najmenej 15-krát znamená že ho mám rada, tak áno, mám ho rada. Aj ty? Alebo len zabíjaš nudu?"

"Naše pochybnosti sú zradcovia. Bránia nám, aby sme sa odvážili niečo vyskúšať, a často pre ne prehrávame tam, kde sme mohli byť víťazmi."

"Wow. Nečakala som že chalan ako ty, mi niekedy zarecituje citát samotného Shakespeara."

"Chalan ako ja?"

"Noo, áno, chalan ako ty. Dylan neznáša tú knihu. Keď som ju dnes po ňom hodila, mal ešte väčšie nervy keď zistil že je to Shakespear.

"Dylan?"

"Môj starší brat."

"Si O'Brienová? Dylanova sestra?"

"Áno. Prečo? Poznáš ho?"

"Kamarát. Vlastne, bývalí kamarát. Mali sme medzi sebou nezhody, a kontakt už spolu neudržujeme."

"Aha. Mala by som sa vrátiť do práce. Vlastne, už som ju dokončila." otočila som sa k nemu a on sa postavil.

"Som Lucas. Teší ma" nastavil predomňa ruku, čo bolo dosť komické, a staromódne.

Chystala som sa mu ju podať späť ale on sa len zasmial a vtiahol ma to jemného objatia.

"Hádam si si nemyslela že ti chcem naozaj podať ruku" tentokrát som sa rozosmiala aj ja, a obaja sme sa smiali ako splašení.

"Ehm" po pleci ma poťukala moja úžasná šéfka, a mňa strhlo od zlaknutia.
Pomaly som sa jej otočila tvárou a povedala som len tiché: prepáčte Jenny. Ukázala mi že sa mám vrátiť do práce, aj keď po pravde, všetkú som už dokončila a nemala som čo robiť, ale nechcela som jej odvrávať, aby sa ešte viac nenahnevala. Rýchlo som sa ešte otočila Lucasovi tvárou.

"Som Victoria, ale uprednostňujem Vicky. Musím ísť, maj sa".

"Ahoj Vicky."