•Irish Girl• COMPLETED ✔️

12. Časť

,,Len opatrne.. Opatrne.." opakovala som si, a snažila som sa udržať rovnováhu na rebríku.
Chýbala mi jedna kniha, ktorú tiež trebalo označiť, ale bola na vrchu police.

Natiahla som sa ešte viac a na jednej nohe som balancovala, a snažila sa nespadnúť.
Rebrík sa divoko rozhojdal, a ja som v tej chvíli zavrela oči a čakala na pád.

Nič sa však neudialo.
Miesto pádu som dopadla na niečo mäkké.

Do pekla, čo to..?!

,,Nabudúce si dávaj pozor Blue." Lucas sa ma asi snažil zachytiť, ale miesto toho skončil podo mnou.

,,Bolo to vysoko. Nedočiahnem tam!" nervózne som sa postavila a podala som mu ruku. Prijal ju, a síce bol celkom ťažký, spoločnými silami sme to zvládli.

,,Počkaj, pomôžem ti."

,,Čo tu vlastne robíš?" sledovala som ako vyliezol na rebrík, iba natiahol ruku a knihu mi podal. Svižne zišiel dole a postavil sa predo mňa.

,,Čo sa väčšinou robí v knižnici?" usmial sa a zodvihol pravé obočie, pri čom sa mu v strede čela urobila zlatá malá čiarka.

,,Fláka?" urobila som ten istý pohyb obočím ako Lucas a on sa na mne očividne zabával.

,,To s tým obočím ti nejde." rozosmial sa, ale naozaj kvalitne. Prekvapene som na neho pozerala a nechápala som jeho reakciu. Čo je tu smiešne?!

,,Prišiel som sa sem odreagovať. V poslednom čase sa s Jen len hádame. Je to na zbláznenie."

,,Čo ti poviem. Ženy." tentokrát som sa zasmiala aj ja a znovu som začala označovať knihy rôznymi pečiatkami.

,,Pomôžem ti?"

,,Myslím, že dnes si mi už pomohol dosť. A je to moja práca, nemôžem to od teba chcieť."

,,Ale ja ti chcem pomôcť. No tak, prišiel som sa sem odreagovať, a naozaj teraz nemám chuť na čítanie." urobil na mňa psie oči a ja som neodolala. No, mali ste vidieť ten pohľad!

,,Dobre. Tamtie knihy treba označiť týmto. Na zadnú stranu do horného rohu." prikyvoval a zobral si odo mňa pečiatku.

,,Neviem o tebe skoro nič Blue. Až na tvoju minulosť. Čo tvoja prítomnosť?"
Zastala som v strede označovania, a rozmýšľala ako tú otázku dopekla myslí..!

,,Prítomnosť? Doma je to stále rovnaké, Dylan je rovnako starostlivý brat, Molly, moju mladšiu sestru, som nevidela už týždeň, a malému Samovi včera narástol nový zub. To je asi tak všetko."

,,Stále hovoríš o rodine, ale ja chcem vedieť niečo o tebe. Čo máš rada hm?" och, ten je naozaj otravný!

,,Rada čítam, dokážem nad knihami stráviť aj 6 hodín denne, ale učenie k tomu nepriraďuj! To naopak neznášam. Preto vlastne aj pracujem v tejto knižnici. Mám veľmi rada toto miesto. Sadnem si do rohu, potichu si čítam Rómea a Júliu a prežívam ich príbeh s nimi. Všetky detaily si snažím predstaviť. Som v inom svete, a to ma robí šťastnou."

,,Chápem, drahá Blue, že rada čítaš. Ale nemala by si unikať od sveta."

,,Od ničoho neunikám a hlavne nie od sveta."

,,Unikáš."

,,Myslíš si, že keď ťa doma nikto nechce, a dáva ti to patrične na javo, mám to prežívať ešte horšie ako teraz?!" prečo som na neho vybehla? Nezaslúžil si to. Ale zaťal do živého.

,,Knihy mi pomáhajú nemyslieť na to čo ma čaká doma. Nerada sa tam vraciam. Síce je ten dom obrovský a moderný, ale ľudia čo v ňom žijú nie sú rodina." povedala som už kľudnejšie a jedna slza mi samovoľne vyplavila z oka.
Snažila som sa slzy zatlačiť ale nešlo to.
Rozvlykala som sa a Lucas mi otvoril svoju náruč a naznačil mi, že je tu pre mňa.