•Irish Girl• COMPLETED ✔️

21. Časť 2/2

Keďže je dnes ten Valentín, tak vám prajem veľa lásky a podobné hlúposti :D Nikdy som Valentín nebrala vážne, keďže nikdy som ho nemala s kým osláviť ( nie že by som ešte nemala chlapca, ale nikdy nám to nevydržalo tak dlho :( ) takže si užite časť, a aj dneskajší deň <3

___________
______________

Victoria:

Nemám ani tušenia čo to do nich vošlo, ale z časti som to brala ako zábavu.
Nedávala som to najavo, a tak som sa radšej hrala na urazenú.
Nech si to teraz vyžehlia, keď vymysleli takú hlúposť.

Postavila som sa z postele a zo skrine som si vybrala čierne skinny a biele tričko s nápisom. Vlasy som si nechala rozpustené, zobrala som si tašku cez plece a ešte som narýchlo zavolala Eme.

Dohodli sme sa, že pôjdeme na nákupy.
Dlho sme nikde neboli spolu, takže by sa patrilo.

Zišla som po schodoch do predsiene a obula som si svoje čierne roshruny.

"Chalani! Idem s Em nakupovať. Vrátim sa až večer." Zakričala som a chystala som sa otvoriť dvere.

Keď som ruku položila na kľučku, niekto ma jemne chytil za zápästie a otočil ma k sebe.

"Blue. Naozaj mi to prepáč. Nemal som to urobiť, bola to hlúposť. Nerozmýšľal som, neuvedomil som si čo robím. Prepáč." Zúfalo zatiahol a jeho dokonalé dúhovky sa mi vpíjali do očí.

"Musím ísť. Nechcem meškať." Otočila som sa a on ma znovu potiahol naspäť.

Silno som narazila do jeho hrude a zdvihla som svoj pohľad do jeho krásnych očí.

"Čo mám urobiť aby si mi odpustila?" Pozerala som sa na neho, a vedela som, že som mu už dávno odpustila.
Nedokážem sa naňho dlho hnevať.

Zaujato som sa pozerala na jeho jemne pootvorené pery a mala som neskutočnú chuť sa ich dotýkať.

Zdvihla som ruku a jemne som mu prešla palcom po perách.
Pozeral na mňa a ani sa nepohol.

"Pobozkaj ma." Povedala som nakoniec, on sa jemne uškrnul a ja som nechápala prečo.

"Vedel som, že bezo mňa dlho nevydržíš." Zasmial sa a ja som sa naopak zamračila.
Predstava, že som ho pred chvíľou chcela pobozkať bola preč.

Zavrčala som a otvorila som dvere.

"Maj sa Lucas."

"Ale no tak Blue." Zatiahol posmešne a stále ma nechcel pustiť, aj keď som trhala rukou.

"Pusti ma."

"Poď ku mne." Pritiahol si ma prudko k sebe a svoje ruky obmotal okolo mňa.
Neobjímala som ho späť, aj keď som mala nutkanie zamotať svoje prsty do jeho jemných vlasov.

"Blue. Objím ma." Povedal žiadostivo a ja som svoje ruky obmotala okolo jeho chrbta. Počula som ako si vydýchol a pobozkal ma do vlasov.

Odtiahol sa a svoj pohľad upieral na moje pery.

Znovu som mala chuť ho pobozkať, ale nechcela som aby si myslel, že som slaboška, ktorá bez jeho pier nevydrží ani dve hodiny.

Nestihla som ani zareagovať a na svojich perách som cítila tie jeho dokonalé, jemné.
Bozkával ma tak jemne ako to vie len on.

Nemohla som dovoliť, aby si myslel, že pre mňa znamená všetko, že budem robiť všetko tak, ako si to on predstavuje.
Odtiahla som sa a on sa na mňa zmätene pozrel.