•Irish Girl• COMPLETED ✔️

1. Časť

"O'Brienová! Kde mám boxerky?" Veľká hlava môjho brata vykukla spoza dverí.

"Neviem kde máš boxerky! Čo by som s nimi asi robila?"

"No, sestrička, je veľa vecí čo si s nimi mohla robiť. Napríklad hm.."

"Ani nepokračuj!" zahriakla som ho a hodila som do neho prvú vec čo mi prišla pod ruku.

"Au!!!" hups, asi som sa najprv mala pozrieť čo hádžem.

"Tak ti treba" zasmiala som sa a vošla som do svojej kúpeľne. Tento dom má asi 7 kúpeľní, takže nikdy nebol problém so záchodom, ako v každej druhej rodine.

"Kurva Vicky! Hodila som si do mňa tú najtvrdšiu knihu akú som kedy videl!" zohol sa po knihu a druhou rukou si šúchal hlavu. Bola to poriadna rana.

"Shakespear? Vážne zlatko? Hrôza. Radšej budem čítať tie romantické sračky tejto doby ako nejakého Williama."

"Ale ako vidíš poslúžil mi celkom dobre nemyslíš? Vráť mi ju!" nastavila som ruku a čakala som.

"Dnes si nejaká nabrúsená. Čo sa deje?"

"Nič sa nedeje. Vráť mi to."

"Vidím to na tebe. Niečo sa stalo. No tak, Vicky vieš že mne to môžeš povedať však?" usmial sa na mňa, tak bratsky, tak ako to vie len on.

"Povedala , kebyže je čo. Ale nie je čo, takže mi to vráť, a môžeš pokračovať v hľadaní svojich boxeriek. Dám ti nápovedu. Skús u Molly, je to malé neslušné dievčatko." zasmiala som sa a knihu, ktorú mi napokon vrátil som položila na stolík. Dylan prevrátil očami a opustil moju izbu. Toto bude ešte dlhý deň.

V kúpeľni som si urobila každodenný make-up, ktorý neobsahoval nič famózne. Špirála, lesk na pery, a našťastie aj keď som ryšavka, pehy nemám takže nepotrebujem make-up samotný. Vlasy som si vyčesala do vysokého copu a okolo hlavy som si uviazala šatku. Je to jednoduché, a ako sa hovorí "v jednoduchosti je krása". Spokojná so svojím výzorom som si to namierala ku skrini. Dlho som rozmýšľala čo na seba, a keď už som bola pokraji zúfalstva, pred tvár mi vyskočil môj dokonalý brat. Dokonalý preto, lebo je naozaj dokonalý. Mali by ste ho vidieť.

"Daj si toto tielko, mám rád keď ho nosíš." vytiahol tielko na ramienka, na ktorom bolo napísané My brother is my hero.

"Len preto lebo je od teba? Zabudni. Idem len do školy, nechcem nič úžasné a ani nič nudné. A toto tričko je nudné."

"No dovoľ! Je úžasné, a keď si k tomu dáš tieto kraťase, v ktorých máš fakt sexy zadok, bude to super. A ešte túto mikinu."

"Dylan, tá mikina je tvoja. Budem vyzerať ako vo vreci."

"Ver mi sestrička, budeš na zožratie. Ale to si vždy." zasmial sa svojím typickým smiechom a stále mi podával svoju mikinu. Naveľa naveľa som ju prijala. Uškrnul sa typickým "vyhral som" a ja som ho buchla do ramena. Vypustil z úst tiché "auč" a už ho nebolo. Napokon som dala na jeho slová a obliekla som si to čo povedal. Jeho mikina mi siahala do viac ako polky stehien, a šortky mi úplne zakryla. Ale čo ma po nich no nie? Z rohu izby som si zobrala tašku a prehodila som si ju cez jedno rameno.

Zbehla som dole do kuchyne, tašku som hodila na stoličku vedľa Dylana, a pozdravila som ostatných. Malého Sama som pobozkala na líčko a z chladničky som si vybrala jahodový jogurt. Tuším som ešte nespomenula Sama. Je to môj najmladší brat, má 1 1/2 roka a je strašne nezbedný. Ale je to druhá osoba, ktorú mám z tejto rodiny najradšej.

"Victoria! Prečo sa nemôžeš obliekať ako každé dievča v tvojej škole? Ihneď sa choď prezliecť." Sadla som si na stoličku vedľa Molly. Z druhej strany sedel Dylan a podstrčil mi do ruky papierik. MOLLY MALA MOJE BOXERKY POD VANKÚŠOM! FUJ! Zasmiala som sa a papierik som zgužvala naspäť. Vopchala som mu ho do nohavíc a on sa na mňa škaredo pozrel. Až potom som si uvedomila že som nereagovala na mamin večný problém.

"Mama! Nebudem nosiť opätky a sukne! K tomu ma nedonútiš."

"Aspoň raz by si mohla vyzerať ako žena a nie ako dievča z ulice."

"Jasmine, zlatko, nechaj ju. Nech sa oblieka ako chce, je to jej vec." práve sa ma zastal môj vlastný otec? Neverím!

"Ty sa jej zastávaš Harold? Vidím že tu nemám čo hľadať. Idem do práce. Molly srdiečko moje, poriadne sa uč a Sam nevystrájaj!" na mňa a Dylana sa ani nepozrela a so svojím notebookom opustila tento dom.
S Dylanom sme si už zvykli, že v tejto rodine nie sme nič viac ako upratovačky. Nespĺňali sme požiadavky našich rodičov. Chceli aby Dylan zdedil otcovu firmu, ale on nechcel ísť v jeho šľapajách. Asi 5 rokov chodil do divadelného krúžku a to ho teraz dostalo tam kde je. Herectvo miluje a ako on hovorí, nikdy by si nevybral inak. Odo mňa očakávajú že budem svetoznáma chirurgička, ale môj najväčší sen je raz si otvoriť vlastný hotel. Ale to im radšej vešať na nos nebudem, aj tak zo mňa chirurgička nebude, mám panický strach z krvy.

Dojedla som jogurt a kelímok som zahodila do smetného koša. Zobrala som si tašku a hodila som si ju cez plece. Nepozdravila som sa nikomu. Načo? Dylan ma odvezie do školy, a ostatok mi je ukradnutý. Až na Sama, ale ten ešte rozprávať nevie, a bol natoľko zažratý do hrabania sa v tanieri rukami že by si ma nevšimol. V predsieni som si obula svoje obľúbené Vansi a vyšla som do predzáhradky. Za mnou kráčal Dylan, obaja sme smerovali do garáže. Nachádzalo sa tu veľa pekných kúskov. Moje najobľúbenejšie auto vôbec, audi R8 tu nesmelo chýbať. Patrilo Dylanovi a kúpil si ho za svoje peniaze, ktoré si ušetril z filmov. Sadla som si na miesto spolujazdca a automaticky som sa pripútala. Cesta ubehla celkom rýchlo, keďže moja škola stojí asi 1km od nášho domu.

"Vďaka" chystala som sa vystúpiť ale Dylan ma zadržal.

"Viem že sa doma necítiš najlepšie, ale keď si zarobím dosť na to, aby som si kúpil obrovský dom s bazénom, môžeš prísť bývať ku mne. Sľubujem.
Mám prísť po škole pre teba?" usmial sa na mňa a videla som že má starosti.

"Neobťažuj sa. Poobede idem na brigádu do knižnice. Veď vieš." usmiala som sa aj ja.

"Viem. Že ťa to vôbec baví. A peňazí máme dosť, nechápem načo chodíš do práce."

"Pretože ma to baví, a peniaze, ktoré si zarobíš sám "chutia" najlepšie ale míňajú sa ťažko" uškrnula som sa a on tiež.

"V tom máš pravdu. Už bež lebo zmeškáš prvú hodinu. Opatruj sa." dala som mu rýchlu pusu na líce a vystúpila som.

"Ahoj. Uži si deň." ešte som mu zakričala a už som iba videla ako opúšťa školský pozemok.

Školský pozemok. Miesto kde nenajradšej trávim čas. Radšej by som bola doma. A to už je čo povedať.

Uf, prvá časť!!! :)) Veľmi chcem poďakovať Ellisxx , už len za to, že si ma podporovala, a dotlačila si ma do toho aby som to pridala na wattpad. A za tú 180° si to s tebou ešte vybavím!!! :* :D

Ivuska2311