•Irish Girl• COMPLETED ✔️

17. Časť

"Prepáč. Nechala som sa uniesť." začervenala som sa a pozrela sa na svoje modré huňaté ponožky. Lucas mi prstami zdvihol bradu a pozrel sa mi do očí.

"Neospravedlňuj sa." usmial sa a chystal sa ma pobozkať, ale ja som otočila hlavu na stranu a dostala som len pusu na líce.

"Čo sa deje Blue?"

"Potrebujem čas Lucas."

"Čas na čo?" Začal sa hnevať. To ako reagoval.

Som blbá.

Prečo to robím? Prečo si proste nepriznám, že ho milujem? Že po ňom túžim?

"Pozri Blue. Neviem o čo ti ide, ale dopredu ti hovorím, nezahrávaj sa so mnou. Prosím, neubližuj mi zbytočne." zatiahol zúfalo, priam utrpene a ja som si uvedomila ďalšiu vec.

Lucas je iný.

Je iný ako všetci chalani, s ktorými som bola.

"Kurva, Blue! Rozprávaj, niečo povedz! Hlavne nemlč!" začal nekontrolovane kričať a ja som začala cúvať.
Uznávam, že teraz som sa ho naozaj bála.

"Prepáč. Nechcel som tak vyletieť." začal sa ospravedlňovať, a ja som si uvedomila, že už som dlhšie ticho.

"Ľúbim ťa, Lucas." povedala som jedným dychom a zdvihla som svoj pohľad naňho.
Chvíľu mi len pozeral do očí a ani sa nepohol.
Musela som mu to povedať, chcela som mu to povedať.

"Blueee. Povedz to ešte raz." zavrel oči.
Tvár mal stále neutrálnu.

"Ľúbim ťa." usmiala som sa a on sa usmial tiež.
Po chvíli otvoril oči a ladným krokom začal kráčať ku mne.

Chytil ma pod zadkom a vysadil ma na linku.

"Čo robíš?" zasmiala som sa a on ma pobozkal na líce.

"Užívam si túto chvíľu." zašepkal mi do ucha a uhryzol ma do neho. Svoje pery presunul pri tie moje, ale nechal medzi nimi minimálnu medzeru.

Nevydržala som to a vyplnila som ju úplne.
Uhryzla som ho do spodnej pery, čím som mu dala najavo, že ma už nebaví toto nevinné bozkávanie.

Vstup mi povolil a ja som sa jazykom dotkla toho jeho.
V tú chvíľu mnou prešla elektrina a som si na sto percent istá, že kebyže práve stojím podlomia sa mi kolená.
Túto chvíľu samozrejme niečo muselo prerušiť.
Lucasovi začal zvoniť mobil, ale on to zrejme ignoroval.

"Lucas, mal by si to zdvihnúť." povedala som do bozku a on mi dal ešte rýchlu pusu a odtiahol sa.

Vylovil mobil z vačku a zdvihol.

"Čo? Hneď som tam. Áno. Dajte mi 15 minút." bez pozdravu zložil a pozrel sa na mňa so strachom v očiach.

"Musím odísť. Musím..odísť."

"Lucas. Čo sa deje?" chytila som jeho tvár do svojích rúk a pozrela som sa mu do očí.
Koloval mu v nich strach, zmiešaný s bolesťou.

Čo sa stalo?

"Blue. Musím ísť."

"Čo? Len tak odídeš?"

"Musím ísť."

"Fajn, choď si."
"Blueee." zúfalo zatiahol a pri dverách sa otočil.

Smutne sa na mňa pozrel a odišiel, bez pozdravu, bez ničoho.
Proste odišiel.
Tak teraz som naozaj bola zmätená.

Čo to malo znamenať? Prečo po tom divnom telefonáte tak rýchlo odišiel a odmietal sa so mnou rozprávať?
Nechápala som tomu, a hlavne som nechápala jeho zmene správania.
Doslova ma vytočil tým, že sa z neho zo sekundy na sekundu stal nedostupný človek.
Myslela som si, že potom čo.. Čo som si myslela? Že by sa ma opýtal či budem jeho priateľka? Zrejme si len chcel užiť, ako každý iný, teraz mu zavolal jeden z jeho úžasných kamarátov a oznámil mu, že stávku vyhral a on urýchlene odišiel.