•Irish Girl• COMPLETED ✔️

15. Časť 2/2

"Vick. Povieš mi čo sa stalo?" sadol si ku mne Dylan a objal ma okolo pliec.
Presne toto som potrebovala.

Zdvihla som na neho uslzený pohľad a on ma ešte viac stlačil vo svojom objatí.

"Povedal mi škaredé slová. Myslela som že... To je jedno." sklonila som pohľad.

"Kto ti čo povedal? Vick, povedz mi to."

"L... Lucas."

"Zabijem ho. Keď ho stretnem rozjebem mu tú jeho nechutnú hubu!!"

"Nie Dylan. On.. Neviem prečo to urobil, ale nezaslúži si našu pozornosť, dobre? Sľúb mi, že nič nespravíš. Prosím."

"Ale Vick..."

"Nie Dylan. Sľúb mi to." zufálo som na neho pozrela a on si povzdychol.

"Fajn. Poď ideme domov."

"Nemôžem ísť domov Dylan."

"A kde chceš ísť? K tomu kokotovi? Tam ťa nepustím!" Zvýšil hlas a ja som sa mu hodila do náruče. Ledva ma zachytil.

"Mám ťa rada Dylan."

"Aj ja teba Vick."

"Ehm. Blue, potrebujem sa s tebou porozprávať. Dovoľ mi to." odtiahla som sa od Dylana a pomaly som sa Lucasovi otočila čelom.

"Lucas. Nie je čo vysvetlovať. Pozri s.."

"Ty kokot!!! Vedel som, že nie si v poriadku! A to mi na tebe záležalo! Teraz si to naozaj prehnal!!" vrhol sa na neho a začali sa biť hlava nehlava.

Nevedela som čo mám robiť, spanikárila som.

V tej chvíli ma napadla len jedno vec.

Zastaviť ich.

Postavila som sa pred Dylana. Už si len pamätám silnú bolesť na tvári, padla som na zem, a udrela som si hlavu. Stratila som vedomie.
.........

"Ty si kokot! Prečo si ju udrel?! Prisahám, ak sa jej niečo stane, zabijem ťa!" Počula som dva známe hlasy, ktoré neboli najtichšie, išla mi prasknúť hlava.

"Ukľudni sa dobre? Nechcel som ju udrieť, ale hodila sa mi pod ruku a. Preboha, čo som to spravil?!"

"Presne tak! Čo si to spravil kurva! Pozri sa na ňu. Ani sa nepohne!"

"Mohli by ste po sebe prestať kričať?! Praskne mi hlava!" zakričala som a oni sa na mňa s otvorenými ústami do korán pozerali.

"Preboha Vick. Myslel som, že už sa nezobudíš." Brat mi začal bozkávať každú časť tváre.

"Som v pohode Dylan. Len ma bolí nos."

"Vidíš čo si spravil ty kokot?!"

"Nekrič na neho Dylan. Nemôže za to. To ja som sa mu hodila do rany a.."

"Ty sa ho zastávaš Vick? Zbláznila si sa? Ešte pred hodinou si mi revala na pleci, kvôli nemu!!!" škaredo sa na Lucasa pozrel a ukázal naňho prstom.

"Viem Dylan. Ale za toto naozaj nemohol."

"Tebe ten náraz asi narušil mozog, alebo čo!"
"Dylan."

"Nie! Zbláznila si sa. Úplne si sa zbláznila!"

"Dylan, naozaj sa ukľudni kámo dobre? A nekrič na ňu!"

"A čo si ty, že mi budeš rozkazovať?! A. Nevolaj. Ma. Kámo!!!"

"Neviem čo ti sadlo na nos, ale nechápem prečo si na mňa odporný! Nič som ti nespravil!" začal na neho zúfalo kričať Lucas a ja som sa len nemo prizerala.

Nechcela som sa im do toho starať, je to ich vec a ja s tým nemám nič spoločné.

"Nič si mi nespravil. To máš pravdu. Ale tomu nevinnému dievčaťu áno! Videl som to Lucas. Na vlastné oči. Ako si si to užíval, stal sa z teba bezcitný kokot, aj keď si vždy tvrdil, že by si toho nebol schopný! Tak kde bol v tej chvíli TEN Lucas?! Kde?!"

"Nechcel som to urobiť! Nechcel, kurva nechcel!" rozplakal sa. Ťahal sa za vlasy a rozplakal sa. Neviem prečo, ale chytila som ho za ruku. Aj cez to všetko, stále ho mám rada. Stisla som mu ju a on na mňa pozrel ublíženým pohľadom.

Ach, Lucas.

"Nechcel som." zlyhal mu hlas.

"...Vyhrážali sa mi. Povedali. Oni povedali, že ak to nespravím, ublížia človeku, ktorého som mal naozaj rád. Dylan, chceli ťa zastreliť!" v tej sekunde som pustila jeho ruku, ktorá mi vystrelila k ústam.

Zhýkla som.

Tak toto predo mnou zamlčal.

"Lucas. Chceš povedať, že sa s tebou nerozprávam dva roky, za takúto pičovinu?!"

"Nevedel som dôvod prečo sa so mnou nebavíš Bro. Potom som to nechal tak."

"Síce, stále som proti znásilňovaniu, ale som rád, že si mi to vysvetlil. Aj tak som tomu nechcel veriť, že by si bol toho schopný. Proste som vedel, že si nebol."

"Ďakujem Dylan. Naozaj." otočil sa na mňa a moju ruku si zobral do dlane.

"Bluee. Prepáč mi ten dneskajšok. Preplo mi. Nechcel som.." zatiahol zúfalo a voľnou rukou sa poťahal za vlasy.

"Som kretén! Neviem prečo som to všetko povedal! Boha jeho!"

"Lucas..."

"Nie Blue. Som kokot! A ešte som ťa aj udrel, veď pr.."

"Lucas..."

"Bluee! Neviem prečo som to urobil! Preč..."

"Lucaaas!!!" už som to nevydržala. Musela som zvýšiť hlas. Vkuse mi skákal do rečí a ignoroval ma. Pozrel sa na mňa a čakal čo mu poviem.

"Mám ťa rada Lucas." povedala som na jeden dych, a počula som ako si vydýchol. Stlačil mi ruku, ktorú mal stále vloženú v tej svojej a usmial sa na mňa.

"Aj ja ťa mám rád Blue. A viem, že to vyznie blbo, ale naozaj milujem tvoje vlasy." usmial sa ešte viac, a jeho jamky boli znovu také výrazné.
Začervenala som sa sklopila som pohľad.
Som rada, že sme si to vyriešili.

Nedokázala by som sa s ním dlhšie hádať.