•Irish Girl• COMPLETED ✔️

9. Časť

Dnes skôr, pretože ideme na chatu ako každý víkend a potom nemám kedy. Ďalšia bude až v pondelok, keďže sme na spomínanej chate a tam nemáme wi-fi a dokonca ani signál -.- fucking logic -.- .... Takže si to užite :D :P :))
_________
_____________
________________
................
Bola som ako v tranze. Ani som sa nepohla.
V hlave mi behala jedna myšlienka za druhou.
Nevedela som čo si o tom mám myslieť.

,,Neverím tomu Dylan. Vyzeral... Vyzeral....
On by nikdy neznásilnil dievča.. Síce ho nepoznám, ale nebol by toho schopný. Nie!" posledné slovo som povedala trochu hlasnejšie a Dylan sa mi pozrel do očí.

,,Vick.. Je mi to ľúto, ale je to pravda. Ani ja som tomu nechcel veriť. Ale videl som to, videl som ho naživo zlatko. Lucas bol super chalan, vždy mi pomáhal, bol tu pre mňa. Bol milý k dievčatám, staral sa o ne, ale nikdy nemiloval. Nestihol. Zmenil sa. Už to nie je ten samí človek."

,,Dylan? Stále ho máš rád však? Aj cez to všetko." musela som sa ho to opýtať.
Videla som na ňom, že mu to nie je jedno.

,,Teoreticky. Áno. Nedá sa zabudnúť na to čo som videl pred mojimi očami, to ako jej ubližoval, ako si to užíval.
Ale verím že to urobil len preto, lebo chcel zapadnúť, nechcel aby mu ublížili, pretože tí chlapi boli toho schopní. Boli o dosť starší ako on, fetovali, pili už dosť rokov, a myslím že sú stále spolu. Našťastie Lucas od nich odišiel, vyliečil sa a teraz sa vrátil.
Býva v dome o dve ulice ďalej, v malom starom domčeku, so svojím otcom alkoholikom, ktorý z domu vychádza iba vtedy, keď si ide kúpiť alkohol alebo marišku. Lucas by nemal žiť v takom prostredí, nepomáha mu to, len sa mu situácia zhoršuje. Ale on je silný a ja verím, že to zvládne, a že do toho znovu nespadne."

,,Mám ťa rada Dylan. Veľmi." objala som ho a odmietala som ho pustiť.
Pobozkal ma do vlasov a bradu si položil na vrch mojej hlavy.

Užívala som si tento okamih, okamih s človekom, ktorý pre mňa znamená všetko.

,,Aj ja teba Vick. Vždy budeš moja malá sestrička." zasmial sa a pustil ma.
Neochotne som sa odtiahla a pozerali sme si navzájom do očí.

,,Mali by sme ísť spať. Je 5 hodín ráno, zajtra je síce sobota, ale aj tak."

,,Dobre." každý sme išli do svojej izby.

Ľahla som si na posteľ a pozerala som sa na hviezdy.

Rozmýšľala som.

Nad všetkým.

Nad Lucasom.

Nad Dylanom.

Nad školou.

Prečo to urobil, aký mal na to dôvod.

Ako povedal Dylan, aj ja som zástanca názoru, že to urobil preto aby zapadol.

Zavrela som oči a snažila som sa zaspať.

Nedarilo sa mi to.

Celá zúfala som sa postavila z postele, a potichu som otvorila dvere. Nikto okrem mňa a Dylana doma nebol.
Prešla som po špičkách do Dylanovej izby.
Ležal na bruchu, s hlavou zaborenou vo vankúšoch a ruky mal nad hlavou. Vyzeral komicky, takto spával od mala.
Vraj sa mu tak spí najlepšie.

Podišla som k jeho veľkej posteli a ľahla som si k nemu.
Mykol sa, otočil hlavu smerom odo mňa a spal ďalej.
Teda, aspoň som si to myslela.
Chytila som mu ruku, ktorú mal uloženú vo výške môjho čela a položila som si ju na hruď.

,,Čo to robíš Vicky? Chcem spaať." zamrnčal do vankúša.
On nespí?

,,Myslela som, že už spíš. Prepáč. Nemôžem zaspať. Tak teda idem do svojej izby." posadila som sa a chystala som sa postaviť.

,,Nie. Zostaň tu." stiahol ma za ruku na posteľ a ja som si ľahla k nemu.
Obmotal okolo mňa ruky a pritiahol si ma k sebe. Kebyže nás vidí cudzí človek, pomyslí si svoje, ale nám je to jedno. Sme súrodenci, môžeme si to dovoliť.

Posledná myšlienka znovu patrila Lucasovi. Neviem, či toho bol schopný, a nechcem tomu veriť, ale zistím to.
Opýtam sa ho na dôvod prečo to urobil. Nenechám to len tak. Aj keď, asi by som mala. Nie je to moja vec, to áno, ale chcem to vedieť.
Chcem Lucasa spoznať - naozaj spoznať.

Pomaly sa mi zatvárali oči. Snažila som sa ich držať otvorené. Nevydržala som to, a hneď ako som ich zažmúrila som upadla do ríše snov.

...

,,Vicky... Vstávaj!" snívalo sa mi ako sa mi niekto jemne prihovára a pritom ma hladká po vlasoch. Bolo to také príjemné.

,,Vicky!" zrazu ten hlas zakričal a ja som skoro spadla z postele. Takže to nebol sen!

,,Dylan! Šibe ti?!"

,,Prepáč. Budil som ťa jemne, ale potom som stratil nervy. Keď ty si taká lenivá!" zasmial sa a pomohol mi na nohy.
Pche, vraj lenivá.

,,Aký si mal vôbec dôvod na to aby si ma zobudil? Vieš že to neznášam." zakňučala som a presunula som sa do bratovej kúpeľne.
Mala som tam zhodou náhod kefku na zuby, ani netuším ako sa tam dostala.
Na kefku som si natlačila pastu a začala som si drhnúť zuby.
V odraze zrkadla som videla ako sa Dylan oprel o zárubňu dverí.

,,Vrátili sa rodičia." povedal s nezáujmom a nezabudol pri tom pretočiť očami.

,,To bol dôvod prečo si ma zobudil? Úžasné..." Ironicky som zatiahla a kefku som po umytí vrátila na pôvodné miesto.
Kráčala som do svojej izby a Dylan ma nasledoval. Vošiel dnu a sadol si na moju posteľ.

,,No, vlastne nie. Ale nudil som sa. Nevrátili sa," začal sa smiať. Debil!

,,Zabijem ťa! Už nikdy ma nezobudíš!" rozbehla som sa za ním a nemilosrdne som na neho skočila. Začala som ho štekliť na rebrách kde je najšteklivejší a on sa smial ako šialený.
,,Pro... Sím... Pres... Taň." hovoril pomedzi smiech.
Hmýril sa ako hlísta a ja som sa na ňom smiala.
,,Až keď povieš: si tá najúžasnejšia sestra na svete!"
,,Nepoviem! Ne...pov..iem" začala som ho ešte viac štekliť a sadla som si na neho obkročmo. Som si istá, že toto vyhrám.

,,Poveeeedz!" Vyhrážne som mu povedala a začala som ho jedno rukou štekliť na chodidlách. Viem že to neznáša.

,,Dobre, dobre. Si tá najúžasnejšia sestra na svete!" hneď ako to povedal som ho prestala štekliť.

,,Vidíš, ani to nebolelo." zoskočila som z neho a zo skrine som si vybrala legíny a tielko.

,,Odíď, chcem sa prezliecť." Postavila som sa mu čelom a ruky som si vložila v bok.

,,Ako by som ťa ešte nahú nevidel."

,,Máš pravdu, nevidel. A teraz odíď, ináč ťa znovu začnem štekliť!" uchechtla som sa a žmurkla som na neho.
Ihneď sa postavil a prešiel okolo mňa.

,,Fajn, idem." rýhlo povedal a už ho nebolo.

Usmiala som sa sama pre seba a išla som si dať rýchlu rannú sprchu.

Aspoň tento ďalší zaujímavý, a hlavne voľný deň bez školy bude veselší.