•Irish Girl• COMPLETED ✔️

21. Časť 1/2

Časť strašne krátka, ospravedlňte ma. Preto som ju rozdelila znovu na dve časti. Nemala som čas, tak aspoň niečo. Škola mi už lezie hore krkom, a aspoň pri tomto sa viem ako tak rozveseliť. Našťastie, teda ak sa to dá nazvať šťastím, som chorá a od mojich narodenín (v pondelok) ležím doma :P...
A veľmi vám chcem poďakovať za 1000 čítaní :) znamená to pre mňa veľa, keďže do teraz som mala 10 čítateliek v skupinke na facebooku :) ĎAKUJEM <3

Užite si časť :)*
_______
__________
_____________

Lucas:

Ráno som sa zobudil na jemné hladkanie mojich vlasov.
Ruky prepletala kade tade.
Na takéto rána by som si vedel zvyknúť.

Pomaly som otvoril jedno oko a uvidel to dokonalé dievča.

Vylakane sa na mňa pozrela a odtiahla ruky. Heh, asi si myslela, že sa nezobudím.

"Pokračuj." Zamrnčal som a ona sa zasmiala.
Ruky mi vrátila do vlasov a znovu si ich začala prepletať medzi prstami.

Vždy som neznášal, keď sa mi niekto hrabal vo vlasoch, ale čo sa týka Blue, veľmi sa mi to páčilo, a aj páči.
Zbožňujem, keď sa mi rukami hrabe vo vlasoch, a občas ma za ne jemne poťahá.

Na jej tvári sa stále rozliehal úsmev, a kebyže aj nechcem usmejem sa tiež.
To dievča ani nevie, ako na mňa pôsobí svojím krásnym úsmevom.

Naklonil som sa k nej a pomaly som spojil naše pery. Rozpohyboval som ich a zimomriavky sa mi rozšírili po celom chrbte.
Som doslova závislý na jej bozkoch. Vedel by som ju bozkávať každú sekundu dňa. Odtiahla sa a úsmev jej stále neschádzal z tváre.

"Ako si sa vyspinkala princezná?" Zasmiala sa, a ja som tušil prečo. Po ráne mám divný chrapľavý hlas. Zasmial som sa tiež a čakal som na odpoveď.

Jej oči mi skúmali tvár.

Pohľadom prechádzala cez pery, oči a vyzeralo to, že si užíva pohľad na mňa.

Zrazu zdvihla ruku a prstom mi ďobla do jamky na líci. Musel som sa zasmiať.

"Milujem tvoje jamky." Zasmiala sa.

Milujem jej smiech.

"Ja milujem, keď sa smeješ." Začervenala sa a ja som ju pohladil po líci.
Cítil som ako sa zatriasla a následne som ju pobozkal na líčko.

Chystal som sa ju pobozkať na pery, ale do izby vletel Dylan.

"Vstávame hrdličky." Zasolutoval a rozbehol sa k nám.
Čakal som, že na nás skočí, ale pred posteľou prudko zabrzdil a pozeral sa na nás.

"Už sme hore Dobs." Zavrčala Blue a následne hlavu zaborila do vankúša. Zasmial som sa na jej geste a oslovení pre Dylana a postavil som sa k nemu.

"Naozaj, Blue. Mala by si vstávať." Zatiahol som posmešne a ona sa na mňa škaredo pozrela.
Je zlatá, aj keď sa tvári takto.

"Dajte mi pokoj. Nevyleziem ani keby.."

"Ani keby čo Vick?" Uškrnul sa aj Dylan a obaja sme na ňu posmešne pozerali.

Zistil som, že doťahovať si ju, je celkom zábava.

"Ani keby ste ma vytiahli vlastnoručne." Zavrčala a ja som sa usmial na Dylana.

Prikývol, ja som Blue chytil nohy, a po zistení, že sa nebráni som Dylanovi nakázal aby ju chytil za ruky.

Smiala sa na nás.

Zdvihli sme ju do vzduchu, a úsmev jej zmyzol z tváre.

"Dajte ma dolu." Zavrčala a začala sa metať.
Je ľahká, takže to nebol problém.