v Sobotu som nepridala preto, lebo tatinko mal štyridsiatku a neboli sme doma... Chcela som pridať, ale na hoteli nebola wi-fi čo bolo dosť frustrujúce a dokonca ani signál....... Stále jedna z tých kratších, ale tie nové čo píšem sú dlhšie, takže tak... prajem príjemné čítanie :))!
________________
____________________
___________________________
Ako som si aj myslela, doma nikto nebol.
Až na malého Sama, večne optimistickú Annu, čo je naša asi najmilšia upratovačka, a Samovu opatrovateľku Gabrielu.
Molly podľa všetkého išla ku kamarátke, kde zvykne aj prespávať.
Dylan by mal byť doma, a je dosť čudné že sa ešte nevrátil, a čo sa týka mami a ocka, netreba nič dodávať.
Kedy tí boli doma.
Tašku som nechala na chodbe, len tak pohodenú pri topánkach a presunula som sa cez veľký prázdny priechod do kuchyne.
Pri šporáku sa skrúcala Anna a spievala si nejakú z tých jej dánskych piesní.
Nerozumela som jej ani jedno slovo.
Voňalo to úžasne, ako všetko jedlo od nej.
"Čo varíš? Vonia to výborne" jazykom som si prešla po hornej pere, tak ako sa to robí keď máte na niečo chuť. Urobila som to, samozrejme náročky.
"Gravad laks."
"Kravat čo?"
"Gravad laks. Je to typické dánske jedlo. Dnes na počesť mojej zosnulej matky som sa rozhodla, že vám, mojím najobľúbenejším deťom v tomto dome, uvarím typické dánske jedlo. Je to vlastne údený losos. A rozhodla som sa upiecť aj croissanty."
"Mňam. To aby to už bolo. Idem na chvíľu do izby, potom ma zavolaj."
"Jasné." znovu si začala spievať a ja som s pokrútením hlavy opustila kuchyňu.
Prešla som cez priestranné točité schodisko na druhé poschodie, kde som kráčala po dlhej chodbe, ktorá sa na konci zatáčala do ľava.
Na konci stála moja izba, veľké biele francúzske dvere jej dodávali dievčenský šmrnc.
Za dverami to vyzeralo celkom pekne.
Síce nemám rada všetkých ľudí v tomto dome, ale moja izba je druhé miesto kde najradšej trávim čas , hneď po Jaffursonskej knižnici.
Nachádza sa tu veľká posteľ, plná vankúšov, ktoré sú porozhadzované asi všade.
Oproti stojí bieli stôl s fialovým kreslom.
Celá táto izba je ladená do fialovo-biela. Dve biele steny, a dve fialové dopĺňajú tejto izbe pocit pokoja, a bezpečia.
Pri okne sa nachádza veľká knižnica, plná rôznych kníh. Od vedecko-fantastickej literatúri, až po hororové žánre.
Knihy sú jedna z vecí, nad ktorými vydržím sedieť aj vyše pol dňa. Hľadám v nich zmysel života, a hlavne ma dokážu odpútať do tochto sveta, od tejto rodiny, proste od všetkého.
Prenesiem sa do iného sveta, do sveta hlavných postáv a prežívam s nimi všetky ich starosti,ale aj radosti.
Väčšinou sedávam na parapete okna, a som začítaná do knihy. Biele záclony, posiate fialovými hviezdami, tento priestor len zútulňujú.
Z okna mám výhľad na priestrannú záhradu s bazénom, výrivkou a veľkou terasou.
Hodila som sa na posteľ, a dosť dlhú chvíľu som len tak pozerala do stropu.
Dosť dlhú preto, lebo stihol domov dojsť aj Dylan a prišiel ma ohlásiť na večeru.
YOU ARE READING
•Irish Girl• COMPLETED ✔️
Teen Fiction*Milujem tvoj krásny zadok* - To bola vec, ktorú som radšej nevyslovovala nahlas; bohvie, čo by si o mne pomyslel. Lucas sa zasmial a ja som na neho nechápavo pozrela. Otočil sa naspäť k chladničke. "Ďakujem." Prehlásil. "Za čo?" "Za to, že mám krá...
