•Irish Girl• COMPLETED ✔️

6. Časť

Šiesta časť :)) dúfam že poteší... má len niečo cez 800 slov, ale naozaj som už nevedela čo do nej :P

_____________

____________________

___________________________

Bola tma ako v rohu, a medzi stromami v parku ešte väčšia.

Cez koruny stromov presvitalo trocha mesačného svetla, ale to bolo všetko.
Asi každých 500 metrov bola lampa, takže to veľmi nepomáhalo.

Pri jednom strome spal bezdomovec.
Najprv som si myslela že je mŕtvy, ale keď som započula chrápanie, rýchlo a potichu som odcupitala na chodník, smerom do stredu parku.

Na lavičke tesne v strede pred fontánou, sedel nejaký chalan. Mal na hlave kapucňu a z takej diaľky som mu nevidela do tváre.

Nevyzeral ako bezdomovec, a tak ani neviem prečo som sa rozhodla , že si k nemu prisadnem.

Nič som nehovorila len som si sadla a pozerala som sa tým istým smerom ako on.
Lampa stála za ním , takže mu akurát tak osvecovala chrbát.

Keď prehovoril skoro som skolabovala, mala som chuť utiecť.

"Prepáč mi ten dneskajšok. Nechcel som na teba vybehnúť" Lucas! Čo tu ten robí o jedenástej v noci? Och, to by som sa mala opýtať aj seba.

"V pohode." dal si dole kapucňu a pozrel sa na mňa. On plakal?

"Nič vážne, neboj sa. Len sme sa pohádali." asi si všimol môj vylakaný pohľad. Nie je sám kto sa s niekým pohádal.

"Prečo? Ak smiem vedieť, samozrejme"

"Povedala mi....uf, povedala mi že pred týždňom sa vyspala s Brodym Shusterom. Chápeš? S Brodym? Fuj."

"A ty si jej to odpustil" zasmiala som sa, pretože som to myslela zo srandy, ale on sa na mňa vážne pozrel.

"Práveže áno, odpustil" sklopil hlavu a pozeral do zeme.

"Ty nie si normálny!" skonštatovala som a rozhodla som sa pokračovať.

"Pohádala som sa s bratom. Povedal mi že v našej rodine ma nikto nechce. Ušla som." zdvihol hlavu a svoje krásne oči, ktoré ožiarila žiarovka nad našimi hlavami sa mi vpíjali do tých mojich.

"To ti povedal? Určite to nemyslel vážne" povzbudivo sa usmial, ale bolo vidno, že je to úsmev, ktorým sa snaží zakryť smútok.

"Myslel. Teda z časti. Nás v našej rodine totižto nechce nikto oboch. Až na Annu, našu upratovačku a Samovu pestúnku Gabrielu. Sú ako naše dve mamy."

"Ou, vaši rodičia..?" rukou si znakovo podrezal hrdlo, čo mi prišla dosť komické, ale zároveň aj mordbídne.

"Nie, nie sú mŕtvy. Len zaneprázdnený, a na svoje deti nemajú čas. Ale zvykla som si" čo to trepeš! Nezvykla si si! A nikdy si ani nezvykneš! Buť ticho!!

"Prečo mám byť ticho? Nič som nepovedal" ja som to povedala nahlas? Och.

"To nebolo tebe. Ja len... Už musím ísť."

"Máš pravdu, aj ja by som mal ísť. Odveziem ťa?"

"Ďakujem, ale chcem sa prejsť."

"Tak sa maj."

"Ahoj" otočil sa a kráčal druhou stranou.

"Alebo vieš čo? Idem ťa odprevadiť, aj tak doma nemám čo robiť" počkala som ho a spolu sme kráčali cez tmavé uličky Mullingaru.

"Koľko ste spolu?" prerušila som toto trápne ticho, ktoré vlastne vôbec nebolo trápne. Bolo pokojné, cítila som sa dobre. Pri ňom som sa cítila dobre.

"S Jennifer? Asi 4 mesiace. Myslím"

"Chlapi. Kedy si vy budete niečo pamätať." pokrútila som hlavou a šťuchla som Lucasa do ramena. Samozrejme, vrátil mi to.

"Môžem ti niečo povedať? Dôverujem ti"

"Jasné len do toho, som zvedavá čo na mňa vybalíš, len prosím ťa, nechcem vedieť tvoju dĺžku, to fakt nie."

"18 centimetrov keď mi stojí, 16 v normálnom stave." Pozrela som na neho s otvorenými ústami. Nečakala som že povie práve toto. Asi si všimol môj pohľad a rýchlo dodal.

"Robím si srandu. Teda, to čo som povedal je čistá pravda, ale chcel som ti povedať niečo iné.
Vo vzťahu s Jennifer sa cítim utláčaný, ako ten menej cenný. To asi nie je dobre či áno?" pochybovačne povedal a ja som začala rozmýšľať.

Mala som síce už jeden vážny vzťah, ktorý trval vyše roka, až kým ma ten dotyčný nepodviedol, ale myslím si, že nikto by vo vzťahu nemal byť menejcenný.
Mali by si byť rovný.

"Rozkazovala ti niekedy? Nútila ťa robiť niečo proti tvojej vôli?"

"Noo, vlastne, dosť často"

"Tak potom je mi ľúto, ale ona nie je dievča, ktoré si ťa zaslúži."

"To mi povedalo už veľa ľudí."

"Tak to majú asi pravdu nie?"

"Ja neviem. Mám Jennifer svojím spôsobom rád, ale nikdy som ju naozaj neľúbil."
Prehrabol si vlasy dozadu, a ja som pozerala ako sa mu pritom napínajú svaly na ruke.
Dúfam že si to nevšimol.

"Tak by si s tým mal niečo robiť. Pozri sa, nepoznám ťa dlho, ale už len z tvojho krátkeho rozprávania, a z toho že si za tú suku vypotil slzy v parku, si myslím že nie si šťastný. Potrebuješ zmenu."

Zastali sme na príjazdovej ceste, pred našim domom a stáli sme oproti sebe.

"Porozmýšľam o tom. Mala by si ísť, je veľa hodín, a tvoj brat sa o teba určite bojí."

"Čo ma po ňom. On si za to môže. Ale idem, lebo mi začína byť zima." Chcela som mu povedať dobrú noc, alebo niečo v takom zmysle ale on ma predbehol a objal ma.

"Som rád že som ťa spoznal Vicky." pošuškal mi potichu do ucha, a z jeho horúceho dychu mi naskočili zimomriavky.

Odtiahol sa, zamával mi a išiel smerom naspäť k parku.

Znovu sa to stalo.

Znovu ma zmiatol, a ja som sa nezmohla na slovo.