•Irish Girl• COMPLETED ✔️

Epilóg

"Vick, podáš mi náradie?"

"Kde je?"

"Na dolnej poličke v obývačke. Skriňa vedľa dverí."

"Dobre." Zakričala som a zohla som sa pre náradie. Veľký kufrík vážil vyše desať kíl, čo som nedokázala zodvihnúť.

"Preboha, Blue! Čo to robíš?! Zbláznila si sa?!" Podišiel ku mne Lucas a snažil sa mi vytrhnúť kufrík z rúk.

"Chcem pomôcť Dylanovi." Povedala som zúfalo a nechcela som pustiť kufrík.

"Už ťa to nechcem vidieť robiť, jasné?!" Povedal rozkazom a kufrík zaniesol Dylanovi.

"Princezná, nechcem aby sa ti niečo stalo, dobre?"

"Chcela som len pomôcť, nič iné." Škaredo sa na mňa pozrel a ja som ruky zdvihla porazene do vzduchu.

"Fajn." Rezignovala som a sadla som si urazene na pohovku.

"Počula si doktora. Nemáš sa zaťažovať."

"Lucaaas, som tehotná, nie chromá."

"Presne tak. Si tehotná, máš sa poriadne starať o naše bábätko."

"Ako vieš, že je tvoje?" Vážne som sa na neho pozrela ale vo vnútri som plakala od smiechu. Úsmev mu zmizol z tváre a začal si ma prezerať. Asi zisťoval, či som to myslela vážne.

"To nie je vtipné."

"To je to. Ono to nemalo byť vtipné."

"Blue..."

"Jasné, že je tvoje." Jemne som sa usmiala a ruky som mu zobrala do svojich. Jemne som ho po nich pohladila a on ma nežne pobozkal na pery. Naše bozky sa pomaly menili na vášnivé z čoho sa mi krútila hlava.

"Milujem ťa." Povedala som a pobozkala som ho na nos.

"Ja milujem vás." Pobozkal ma najprv na pery a potom na bruško. Bozkával mi každú časť pokožky a ja som sa na ňom smiala. Je zlatý.

"Vick? Sam sa pýta, či sa môže ísť hrať von s kamarátom." Do obývačky vošla Em a za ňou Dylan. Objal ju zo zadu a pobozkal ju na krk. Videla som ako sa zachvela a sama pre seba som sa usmiala.

"Ale nech je doma do štvrtej." Prikývla a spolu s Dylanom odišli z obývačky.

"Ten čas tak rýchlo beží." Ľahol si na moje bruško, samozrejme opatrne a ja som ho hladila po vlasoch.

"To áno. Ani sa nenazdám a budem mať dvadsaťštyri rokov. Už budem stará." Zafňukala som a Lucas na mňa zdvihol svoj prenikavý pohľad.

"Nebudeš stará."

"Budem. Predstav si ma ako vráskavú starú ženu, proste hrôza a des." Videla som ako sa zamyslel. Buchla som ho po hlave.

"Aj tak by si bola krásna." Na tvári sa mu roztiahol krásny a hlavne úprimný úsmev, ktorý som mu oplatila. Chcela som sa natiahnuť po bozk ale moje tehotenské bruško mi to nedovolilo. Lucas si to zrejme všimol, posadil sa a nežne ma pobozkal na pery. Vsal moje pery medzi svoje a jemne potiahol.

"Lucaaas."

"Hm?"

"Som tehotná."

"A?"

"Veď chápeš, nemôžeme..."

"Ja viem, že nie. To sa s tebou už ani maznať nemôžem?" Odul spodnú peru a chrbtom sa oprel o opierku gauča.

"Samozrejme, že môžeš." Zasmiala som sa a pritiahla som ho znovu na svoje pery.

"Vick, Lucas! Odchádzam." Zakričal Sam od dverí a ja som mu venovala jeden pohľad. Usmial sa na mňa a zakýval mi.

"Ako len vyrástol." Povedala som sama pre seba, ale uvedomila som si, že som to povedala nahlas.

"To áno. Pamätám si ten deň, keď sme ho prvýkrát odviedli do školy." Zasnívane povedal Lucas a pozrel sa mi hlboko do očí.

"Neverím, že už je to šesť rokov."

"Ani ja nie." Chcela som odpovedať, ale dostala som kŕč do brucha. Neskutočne to bolelo a ja som sa začala zvýjať od bolesti.

"Čo sa deje Blue?" Keď som pod sebou pocítila mokro, vedela som koľká bije.

"Lucas, ja rodím!