•Irish Girl• COMPLETED ✔️

22. Časť

2343 slov bez autorskej poznámky. Nevyjadrujem sa. Najdlhšia časť vôbec :)) ... Neskutočne vám chcem poďakovať za prekročenie 1.5k reads, a 100 votes. Veľa to pre mňa znamená. :) Takže ešte raz vďaka! :)*

Užite si časť. :)*

Ivuska2311

__________
_____________

Ako prvý si nás všimol Dylan. Usmial sa na mňa a potom chvíľu spočinul pohľadom na Emily. Prezeral si ju od hlavy po päty a ona pri mne viditeľne znervóznela.

Stlačila som jej ruku a ona sa na mňa pozrela. Povzdbudivo som sa na ňu usmiala a konečne som prerušila to trápne ticho.

"Ehm. Toto je Emily. Emily to je Dylan, vy dvaja sa už poznáte, a toto je Lucas." Lucas sa na ňu usmial a zamával jej.
Čo bolo čudné, bol môj zmätený brat, ktorý nevedel, na ktorú časť z Em sa má pozerať.
Vedela som, že takto zareaguje. Em je veľmi pekné dievča, vždy sa za nami otáčali chalani, keď sme išli niekam spoločne.

"Pôjdem sa prezliecť." Smerovala som k schodom a Em sa na mňa vystrašene pozrela.
Žmurkla som na ňu a vybehla som do svojej izby.

V strede prezliekania, keď som si na seba naťahovala tepláky, dnu vošiel Lucas. Aké úžasné načasovanie.

"Prepáč.. Ja.. Nevedel som. Že.. Počkám vonku." Otočil sa a odišiel na chodbu. Zasmiala som sa nad jeho zaskočenosťou.

Obliekla som si na seba voľné tričko a začervenala som sa nad predstavou, že ma pred chvíľou videl Lucas len v podprsenke a nohavičkách.

Zatriasla som hlavou a s prihlúplim úsmevom som vyšla na chodbu.

Lucas sa opieral o stenu a hneď ako ma uvidel sa doširoka usmial. Keď sme boli s Em vonku už som mu dávno odpustila. Sama viem, že ho potrebujem a nevydržím bez neho dlho.

Priblížila som sa k nemu a zdvihla som ruku. On silno zavrel oči a čakal.

"No tak. Daj mi tú facku. Zaslúžim si ju." Prekvapene som sa na neho pozrela. On si myslel, že mu dám facku? Zasmiala som sa a ruku som konečne položila na jeho horúce líce.
Otvoril oči a nechápavo na mňa pozeral.
Usmiala som sa a spojila som naše pery. Bol prekvapený, chvíľu nespolupracoval, ale keď pochopil, čo robím, pobozkal ma späť.

Pre nedostatok kyslíka som sa odtiahla a silno som ho objala. Hlavu som mala na jeho hrudi, kde mu srdce bilo neskutočne rýchlo.

Tešilo ma, že v ňom viem vyvolať takéto pocity.

Pobozkal ma do vlasov a svoje ruky položil na môj chrbát. Ani neviem ako dlho sme takto stáli, ale došlo mi, že už tu stojíme dosť dlhú dobu.

Odtiahla som sa od neho a upierala som svoj pohľad na jeho hruď.

"Ľúbim ťa, Blue. Vieš to však?" Opýtal sa a bez náznaku emócie mi pozeral do očí. Prečo sa ma niečo také pýta?

"Aj ja ťa ľúbim Lucas." Znovu ma pobozkal do vlasov a ruka v ruke sme sa vybrali do obývačky.

Dylan sedel nebezpečne blízko pri Em a na niečom sa smiali.
Bola som šťastná aj za ňu, vidieť ju takto bol vždy môj sen.
Vždy som nejako dúfala, že raz skončí s mojím bratom. Teraz ľutujem, že som ju sem nezavolala skôr.

"Urobíme s Lucom niečo na večeru." Usmiala som sa na nich a oni mi venovali jeden jediný pohľad a znovu sa pozreli na seba a začali sa smiať.

Pre seba som ukázala rukou na kuchyňu a smerovala som k chladničke.
Lucas ma nasledoval a sadol si na barovú stoličku.

"Luc?" Zasmial sa a ja som zobrala z vrchnej poličky smotanu.