Loser

Chapter 27. 2/2

Lásky moje najdrahšie. Pripravte sa na dlhé vykecávanie lebo je tu plno vecí čo vám chcem povedať :D.
Časť je zase po dlhšom čase ale nejako som to nestíhala a keď som aj čas mala, otvorila som word a nevedela som tam napísať ani slovo. Vážne som netušila ako pokračovať. ALE, keďže vám sem toto píšem, asi vás napadlo že som niečo vymyslela :D. Okej, s týmto budem pokračovať na konci tejto časti...

Ako ďalšie vám chcem oznámiť že LOSER obsadil #3miesto v súťaži WattysAwards. Ani si neviete predstaviť akú radosť mi to urobilo. Je to tretie miesto, no ako sa hovorí "ak nie si prvý, si posledný." V podstate ma už potešilo len to že ma niektoré baby nominovali. Nikdy som si nemyslela že tento príbeh bude mať toľko čitateľov. Celá story Loser vznikla z toho že som na wattpade trávila veľa času. Vážne, hľavne cez leto keď som nemala čo robiť. (skoro všetky príbehy čo boli nominované som mala prečítané lol) No aby som sa dostala k pointe; Proste som čítala jeden príbeh za druhým a sralo ma že v každom bol frajer Justin. Vždy bol obľúbený, všetci ho chceli a bla bla... A tak vznikol príbeh Justin aka pošuk :D K nápadu mi pomohla aj jedna anglická story, z ktorej som-priznávam sa- niekedy brala dosť veľa inšpirácie. 
Takže asi toľko k minulosti losera :D viem si predstaviť ako ste toto celé moje kecanie preskočili ale nevadí :D dôležité je že vám patrí veľké
                                                                     ĎAKUJEM !!!

Enjoy reading :*

„Nebuď paranoidná.“ Pokrútil som hlavou.

„Asi sme to príliš urýchlili.“ Povedala s polo zlomeným hlasom.

„Nie, nie, nie.“ Zašepkal som a rukami si prešiel po tvári.
„Do riti ja ťa ľúbim Samantha. Viem že som ten najhorší frajer akého si kedy mala. Asi robím všetko úplne inak než by som mal a všetko len kazím, ale ľúbim ťa. Neviem to s ničím porovnať, ale ak to že si posledná vec na ktorú myslím keď zaspávam, a prvá keď vstávam nie je láska tak potom naozaj netuším čo láska je.“ zúfalo som vydýchol.
„Bojím sa.“ Zašepkala a zatvorila oči.

Prešiel som k nej čo najbližšie a do rúk som vzal jej tvár a zdvihol jej ju aby sa mi pozrela do očí.
„Čoho sa bojíš?“ pohladil som ju po líci.
„Si pre mňa až príliš dobrý.....Ja, začínam si nahovárať že si ešte stále zamilovaný do Carter. Nikdy nebudem tak krásna ako ona, a... Mám pocit že niesom dosť dobrá." 

Zakrútil som hlavou a zohol sa tak aby nás delilo len pár centimetrov.
„Prestaň sa podceňovať. Spravil som kopec hlúpostí, nie som obľúbený na škole a ani bohatý. Vážne si myslíš že som pre teba príliš dobrý ? Jediné čo ti môžem dať je moje srdce, ale aj to je pre mňa ťažké. Neviem ti dokázať ako veľmi ťa ľúbim a potrebujem. Je pre mňa ťažké byť k niekomu tak úprimný a hovoriť mu o svojich pocitoch. Pamätám si na dni keď som sa s tebou horko ťažko aj rozprával. Nechcem teraz aby to vyznelo ako z nejakého presladeného romantického filmu, pretože to je klišé,“ zasmial som sa „ale ty si moje všetko Sam.“ Pobozkal som ju.
Prikývla a so sklopenou hlavou si hryzla do pery. Vydýchol som a na chvíľu zavrel oči aby som si usporiadal myšlienky.
„Nie som do Carter zamilovaný. Pohľad ktorým sa na ňu pozerám je úplne bežný, je mi ukradnutá. Neprešiel ani jeden deň, že by som pomyslel na to ako by som s ňou bol, ako som zvykol. Chcem aby si mi verila.“

****

Ani pred vchodom Lucynho domu som si nebol istý či tam naozaj chcem ísť. Držal som Samanthu za ruku a s miernou nervozitou som vošiel dnu. Dom bol plný ľudí. Hudba išla nahlas a všade naokolo bol neporiadok. Sam ma ťahala ďalej, zatiaľ čo ja som si to všetko obzeral. Pár ľudí sa pozdravilo so Sam, no mňa proste ignorovali. Prešli sme do kuchyne kde bol stôl plný alkoholu. Pri linke stála Lucy a s širokým úsmevom sa vrhla na Samanthu. Niečo jej so smiechom povedala a ťahala ju do inej miestnosti. Samantha sa na mňa len ospravedlňujúco pozrela a keď som jej prikývol na znak že to je v pohode, stratila sa aj s Lucy v dave.
Naozaj som nečakal že v Stradforte sa konajú takéto večierky. Nie je to také ako v tých filmoch na party ktoré sa konajú v LA, ale prišlo mi to dosť rušné aj tak. Oprel som sa o stôl a sledoval ľudí čo tancovali v strede obývačky.
„P-držíš mi to pros-sím.“ Dorútilo sa ku mne dievča a do ruky mi strčila pohár. Nestihol som jej nič povedať, pretože utekala do jednej z izieb. Tipujem že to bola kúpeľňa a ona sa išla vyvracať. Pozrel som sa do skoro plného pohára a uvažoval. Po chvíli ma však myšlienky dohnali k tomu aby som to vypil. Chuť bola ostrá a vôbec nie príjemná, až ma otriaslo. Položil som pohár na stôl o ktorý som bol doteraz opretý a išiel hľadať Sam. Nachádzala sa niekde v strede tzv. parketu a vyzerala že sa zabáva. Usmial som sa.
„Čo tu robíš ?“ ozval sa hlas pri mne.
„Aký máš problém ?!“ odsekol som a otočil sa na osobu vedľa mňa.
„Prosím ?“ prekvapene sa na mňa díval Dereck.
„Neotváraj si hubu Bieber a vôbec, nemáš tu čo robiť vypadni.“ Rozhodil rukami.
„Pokiaľ viem, tento dom nie je tvoj takže nemáš právo ma vyhadzovať.“ Zasyčal som.
Nie som konfliktný človek, vlastne som sa doteraz Derecka bál. Neviem či to bolo tým alkoholom, ale teraz mi bol ukradnutý.
„Niekto je tu veľmi múdry, hm ?“ začal sa ku mne približovať. Okej toto začínalo vyzerať ako dosť veľký problém.
„Je to nahovno keď mám pravdu čo ?“ ironicky som sa zasmial.
„Nepokúšaj ma.“
„Inak čo ?!  Zbiješ ma ako toľkokrát v škole ? Alebo ma začneš urážať ?“
„Koledoval si si o to.“ Natiahol ruku a jeho päsť skončila na mojej tvári.
Zasyčal som od bolesti, no nechcel som ukázať zraniteľnú stránku ako predtým. Napriamil som sa a všetok hnev sa vo mne nahromadil. Bol som ako časovaná bomba ktorá každú sekundu vybuchne. S nechutením som sa na neho pozrel a úder mu vrátil. Podkopol som mu nohy a keď už ležal na zemi rana išla jedna za druhou. Bol som ako posadnutý. Nevšimol som si ani to že sa na nás všetci ľudia pozerali. Kde-tu som začul nejaký zúfalý výkrik nech prestanem.
„Aký je to pocit ležať tam na zemi ?! Byť bezbranný a zažívať tú bolesť. Nie, mne to hovoriť nemusíš. Ja ten pocit poznám. Poznám ho veľmi dobre. Vieš prečo ?“
„Pretože ja som ten pocit zažíval skoro každý deň.“ Zakričal som.
„Si obyčajný chudák. Ani nevieš ako dlho som túžil po tomto pocite. Aby si zažil tú bolesť, ktorú si ty spôsoboval mne. Vieš čo je na tom však najhoršie ? Mňa sa nemal kto zastať, ale teba sa nezastane ani tvoj najlepší kamarát.“ Vyprskol som. Pohľadom som zavadil o Clarka, ktorý tam vyjavene stál a sledoval toto divadlo spolu s ostatnými. Hánky ma boleli a snažil som sa ustáliť svoj dych. Z pery mi tiekla krv a zúrivosť zo mňa priam sršala. Dereck sa zvíjal od bolesti a v celom dome zostalo ticho. Všetci prekvapene hľadeli a čudovali sa. Zaťal som ruky v päste a utekal von. Zhlboka som sa nadýchol studeného vzduchu a rukami sa oprel o stehná. Dych sa mi zasekával a až teraz som si začal uvedomovať čo sa tam vnútri stalo.

Samantha
„Ako je na tom ?“ spýtala som sa Pattie, keď som si vyzúvala topánky.
„Celý deň sedí zavretý v izbe. Vždy keď som sa ho chcela spýtať čo sa stalo, povedal aby som odišla.“ Odpovedala zúfalo.
Jemne som prikývla a chystala sa vyjsť hore schodmi.
„Sam neviem čo sa stalo, ale nechcem aby sa stalo to čo predtým... Nezvládla by som to. Nemôžem o neho prísť.“ Rozplakala sa.
„Pattie. Bude v poriadku, sľubujem.“ Silno som ju objala.
Prikývla a utrela si slzy.

Vyšla som po schodoch a namierila si to do jeho izby. Jemne som zaťukala a vošla dnu. Justin sedel na futre okna a pozeral sa von. Nevedela som čo mám robiť, tak som len prešla k nemu a sadla si na kraj postele. Venoval mi sekundový pohľad a znova sa otočil. Jeho oči boli červené a dlane mal schované v rukávoch svetra.
„Bála som sa o teba.“ Vydýchla som. Nič neodpovedal iba si prešiel rukami po tvári a následne na to po rozstrapatených vlasoch.
„To čo si spravil na party....wow, ja nečakala som to. Bolo to dosť dobré.“
„Dobré ?!“ spýtal sa so sarkazmom. „Zachoval som sa ako idiot. Urobil som presne to, kvôli čomu som ja celé tie roky trpel.“
„Ale...“ chcela som dopovedať, no prerušil ma.
„Ako som sa mohol znížiť na ich úroveň?!“ zakričal a potiahol sa za končeky vlasov.

--> Veľa z vás na tento moment čakalo, moment pomsty. Začína sa to trochu komplikovať. Dúfam že ste s časťou spokojné aj keď som to najprv takto nechcela, ale viem že ak by som ich pohádala-poprípade by sa rozišli, zabili by ste ma. Napíšte mi názor, keď tak ako by ste chceli aby vyzeralo pokračovanie.