Loser

Chapter 40.

Ja ho proste neviem skončiť haha. Ďalšia (nie posledná) časť Losera je na svete. Trochu neskoro no dúfam že ste si na to počkali <3 Budem rada za názory a votes.

Justin

„Je to naozaj nádherný výhľad." Zasnene vydýchla Samantha, keď sme stáli na najvyššom poschodí Empire State Building.
„Nie je krajší než ty." Pobozkal som ju do vlasov a stlačil ju viac v objatí.
 Stáli sme pred obrovským preskleným oknom, Sam predo mnou a ja som ju zozadu objímal.

„Empire State Building postavili za necelých 410 dní za cenu takmer 66 387 837,75 dolárov." Ozval sa hlas sprievodkyne.
Asi v polovici prednášky sme prestali počúvať, sledovali sme nádherný výhľad a rozprávali sa.
„Nie si hladný ?" spýtala sa ma Sam, keď sme sa už viezli dole výťahom. Išli sme trochu skôr ako ostatní čo boli vnútri, lebo sme chceli stihnúť ešte v Museum of Modern Art. Bola to veľkolepá budova, takže aj napriek môjmu obrovskému strachu z výťahov som veľmi nemal na výber.
Prikývol som a pritisol som viečka k sebe. Mal som naozaj strach, zdalo sa že to trvá čím ďalej tým dlhšie.
„Si v poriadku?" stisla mi ruku a ja som sa na malý moment pozrel do jej očí plných obáv.
„Ja, uhm som klaustrofobik." Zasipel som.
„Neboj sa. O chvíľu sme dole. Zvládol si predsa aj cestu hore."
„Áno, ale toto sa zdá akoby to trvalo večnosť."

Sam sa išla pozrieť na druhú stranu kde bol kúsok presklenej steny. Jej výraz nevyzeral veľmi dobre, no bál som sa opýtať čo sa deje.
„Sľúb mi že nezačneš šalieť." Opatrne povedala.
Rukami som si prešiel cez tvár a zavrel oči. Bol som si vedomí toho čo sa deje.
„Výťah sa nehýbe." Zamrmlala.
„Zomrieme tu." Vykríkol som.
„Justin, upokoj sa. Určite tu musí byť nejaké číslo na výťahovú službu alebo niečo také." Vytiahla z vrecka mobil a snažila sa prečítať z tabuly pravidiel správania sa vo výťahu číslo, ktoré by nám pomohlo.

Bol som nervózny a strach koloval celým mojím telom. Prosím nech to čo najrýchlejšie skončí.
Po chvíli vytočila číslo a povedala o čo ide.
„Do dvadsiatich minút by mali prísť." Pozrela sa na mňa.
„Dvadsať minúť ?" z môjho hlasu sa stal škrekot. Začínali sa mi triasť ruky a studený pot oblial moje telo. Čím ďalej tým menšia sa mi zdala tá miestnosť byť. Cítil som sa ako keby bol toto posledný kyslík ktorý dýcham.
„Budeme v poriadku, skús na to nemyslieť." Snažila sa ma upokojiť.
„Nemyslieť na to ? Samantha nachádzame sa v miestnosti ktorá je tak dva krát dva metre veľká a ja sa mám upokojiť ?" neveriacky som sa na ňu pozrel.

 Namiesto toho aby niečo povedala prišla ku mne a pobozkala ma. Ruky si obtočila okolo môjho krku a ja som položil tie svoje na jej pás. Perami mi začala schádzať po krku a z mojich úst sa vydralo niekoľko vzdychov.
„Lepšie ?" zaškerila sa.
„Hmmm." Stlačil som jej boky a prisunul si ju bližšie.
Rukami som stlačil jej zadok na čo sa na mňa prekvapene usmiala. Perami som behal po jej horúcej pokožke a vedel som že sa teraz nebude vedieť ovládnuť ani jeden z nás. Ďakoval som bohu za to že si dnes Samantha obliekla šaty. Rukami som prešiel po jej stehne až k lemu jej nohavičiek. S túžbou v očiach si zahryzla do pery a ja som už nečakal ani sekundu a stiahol som jej ich. Sam mi šikovne rozopla opasok a následne aj rifle. Vytiahol som jej šaty a jemne ju sotil na stenu. Naše telá boli celý čas nalepené na sebe a pery spojené v jedno. Jednu nohu som jej pridržal pri svojom boku a vnikol do nej. Slastný vzdych vyšiel z jej úst na čo som sa len radostne uškrnul. Rukami som vošiel do jej vlasov ktoré mala zopnuté v spone, ktorú som ihneď odhodil a nechal jej ich padnúť na ramená. Jej nechty sa vrývali do mojich ramien. Po chvíli som zrýchlil a vedel že to už nebude trvať dlho. Sam ma ťahala za vlasy a vzdychala mi na pery. Rukami mi zašla pod tričko a ja som sa jej zohol aby mi ho mohla dať dole. Na chvíľu sa odo mňa odtiahla a mokrými bozkami prechádzala po mojom bruchu až k hrudi. Zastonal som a pritiahol si ju naspäť k perám. Vydvihol som ju vyššie aby si okolo mňa obmotala nohy, jednou rukou som ju pridržal za zadok a druhou som bol opretý o stenu. Vôbec som nevnímal to, že sa nachádzame vo výťahu, no adrenalín z toho že nás môže kedykoľvek hocikto pristihnúť to robil ešte viac vzrušujúcim.
„Zlatko." Vzdychol som.
Jemne mi zahryzla do kože pri kľúčnej kosti a práve vtedy som s jej menom na perách prišiel k vrcholu.
„Sprav sa pre mňa babe." Vydýchol som jej pri uchu na čo jej naskočili jemné zimomriavky a po chvíli len vzdychla a padla na moju hruď.
Zošuchol som sa na zem s ňou v objatí a obaja sme hlasno dýchali a pozerali sa na seba. Po chvíli sme sa upokojili a z druhej strany miestnosti si Sam zobrala nohavičky ktoré si následne obliekla. Hodila po mne moje tričko a zaškerila sa.
„Páči sa mi takéto upokojenie." Prešiel som k nej a nahol sa k jej tvári.
Jemne sa začervenala a usmiala sa.
„Aj mne." Zašepkala.
Rýchlo som si cez seba natiahol tričko a za dverami sa začali ozývať hlasy. S cinknutím sa výťah otvoril a pred nami stáli dvaja starší muži s náradím. Sam ostala okamžite celá červená a snažila sa upraviť si šaty. Musel som si zahryznúť do pery aby som sa nezačal smiať. Chytil som ju za ruku a vyšli sme vedľa nich von.
„Ďakujeme." Pípla vedľa mňa Sam a jeden z mužov sa na ňu usmial. Rýchlo sme vyšli von z výťahu a následne aj z budovy.
„Máš vlasy ako po sexe." Zasmial som sa. (Pauli, Viki :D)
„Ha-ha-ha. Čím to asi bude ?" sarkasticky sa na mňa pozrela a pretočila očami.
„Mimochodom. Aj ty." Vyplazila mi jazyk.
„Aj tak vyzeráme dobre." Chytil som ju okolo pása.
„Ešte stále si hladný ?" zasmiala sa.
„Myslím že som sa už nasýtil tvojím telom. „A ty asi tiež." Ukázal som na svoj krk kde som si bol vedomí toho že mi tam nechala cucflek.