Loser

Chapter 28.

Po skrate ktorý u Justina nastal sa opäť všetko dostalo do normálu. Ešte v ten deň sme si spravili filmový večer s pizzou a pridala sa k nám Pattie. Téma party pre nás ostala tabu. Všetko to je pre mňa ešte stále šialené ako sa veci rýchlo udiali, v jednu chvíľu tancujem s Lucy a v druhú leží Dereck na zemi a Justin je ako odtrhnutý z reťaze. Čo sa týka ľudí v škole, táto informácia sa stratila tak rýchlo ako tam aj prišla. Všetci z toho chvíľu robili veľkú vec, no tak ako každá školská pikoška, aj táto po čase zanikla na nezaujímavú. Justin pokračoval vo svojom ignorovaní ľudí ako doteraz. Nesnažil sa vyvrátiť mylné hlúposti ktoré niekto rozniesol. Bral ten večer ako uzavretý. Nechcel si pripomínať čo spravil a zamýšľať sa nad tým.
Posledné dni prebiehali mučivo pomaly. V škole už každý začína riešiť univerzity a poobedia som trávila pozeraním seriálu, pretože Justin skoro stále niečo riešil. Raz to bola hudobná v škole a inokedy učenie na skúšky. Neberiem mu to za zlé, viem aké je to preň ho dôležité.

Aj dnešok som trávila doma, avšak s rozdielom že mi ho úžasne spríjemňovala moja rodina; ak to tak môžem nazvať. Sedeli sme za stolom v tichu. Jediné čo bolo počuť bolo štrnganie mojej vidličky s ktorou som prehrabovala nejakú nechutnú sugar-free, fat-free, večeru. To, že za stolom sedel mamin priateľ mojej chuti do jedla ani najmenej nepomáhalo. Atmosféra bola napätá a nikto nevedel čo povedať. Je to smutné že si nemáme čo povedať. Ak sa aj začneme rozprávať, vždy to skĺzne na tému jej práca a Marco asi pochopil z môjho pohľadu že nemám záujem o najmenšiu debatu s ním. Z vrecka som vytiahla mobil a dúfala že z tadeto vypadnem.

JA: Spravím čokoľvek ak ma z tadeto dostaneš.
JUSTIN: Čokoľvek ? Lákavá ponuka.
JA: Nerobím si srandu.
JUSTIN: Za desať minút som pri tvojom dome.

S úsmevom na tvári som zamkla mobil a bežala do izby. Prehodila som si cez seba kabát a skontrolovala sa v zrkadle.

„Kam ideš ? Ešte si ani nezjedla večeru.“ Zakričala na mňa mama, keď už som zbiehala schody dole.
„Nie som hladná, nebudem dlho pa.“ Zabuchla som rýchlo dvere a išla von.

Pred domom ma už čakal Justin opretý o auto. Rozbehla som sa za ním a vrhla sa mu do náručia. Silno ma objal a potom sme si obidvaja nastúpili.

„Kde by si chcela ísť ?“ pozrel sa na mňa a naštartoval.
„Hlavne niekde kde budeme sami.“

Prešli sme koniec ulice a zastali na križovatke kde bola slepá ulička. Veľmi dobre som vedela kam to vedie. Pred tým než som vystúpila som sa pozrela na Justina ktorý mi venoval jeden upokojujúci úsmev a vystúpil. Chytil ma za ruku a začali sme stúpať do kopca. Hneď ako sme vyšli ma uchvátil ten známy výhľad ktorý som už dávno nevidela. Justin sa zhlboka nadýchol a ja som mu jemne stlačila ruku.

„Si v poriadku ?“
Jemne prikývol. „Len všetky tie spomienky..“

Sadli sme si na kus pňa ktorý bol neďaleko a chvíľu v tichosti hľadeli na večernú oblohu.
„Ďakujem:“ pozrela som sa mu do tváre.
„To je samozrejmosť.“ usmial sa, no videla som že bol nervózny. Neustále si oblizoval pery, akoby sa chystal niečo povedať a nohou dupkal do rytmu.
„Justin“ „Sam“ naraz sme začali, na čo m sme sa zasmiali.
„Ty prvý.“
„Vieš chcel som to nechať až na neskôr ale teraz si mi dala dobrú príležitosť.“ Usmial sa. „Uvedomil som si že sme vlastne ani neboli na normálnom rande a zatiaľ sa nám všetko len kazilo...“ zasmiali sme sa. „Pravdou je, že som sa tieto dni vôbec neučil. Umýval som podlahu v jednom čínskom bistre ale stálo to za to.“ Z vrecka vytiahol peňaženku a následne mi podal lístok.
"Dala by si mi tú možnosť, pozvať ťa na rande ?"
„Panebože mi ideme na arctic monkeys.“ zapišťala som.
"Beriem to ako áno." zasmial sa.
„Justin ja-a-a.“ zasekla som sa.
Len sa na mňa usmial a nečakane ma pobozkal.
Ďalej už nikto nič nevravel. Sedela som v jeho objatí s lístkom v ruke a výhľadom pred sebou. Ak by som mohla zastaviť čas tak ho zastavím presne tu. Toto bola tá chvíľa, kde som bola šťastná, kde som nič iné nepotrebovala a nemyslela som na to čo bolo alebo čo bude.

„Je tu ešte jedna vec...“ Zodvihol sa tak aby sa mi pozeral do očí.
„Rozmýšľal som nad výberom univerzity, snažil som sa to skombinovať čo najlepšie podľa možností, no aj tak som sa vždy priklonil k tomu čo by som túžil dosiahnuť a to je Pace University... Ktorá je v New Yorku.“ Vydýchol. „Je to skvelá možnosť, pretože ak by som spravil skúšky, bolo by mi pridelené štipendium a nejaké výhody, keďže som z Kanady.“
Prikývla som a hryzla si do pery. „Bolo by úžasné ak by ťa prijali.“ Usmiala som sa, aj keď som sa po tejto správe najlepšie necítila. New York je príliš ďaleko a ja nie som ani trochu odhodlaná povedať zbohom.
„Myslíš ?“ žiarivo sa usmial. „Bál som sa čo na to povieš.“
„A čo Manhattan School of Music, keď chceš ísť do NYC ?“
„Nemyslím si že hudba bude práve to čomu sa budem venovať celý život. Vlastne nechcem ani toto nejako príliš zveličovať. Pace je škola ktorá si prijme desať žiakov zo sto a nie to ešte z Kanady.“ 

Po chvíli mi už začala byť zima. Justin si dal dole bundu a mikinu čo mal pod ňou cezo mňa prehodil. Voňala nádherne, presne ako on. Odviezol ma domov a ešte sme sa rozlúčili. Mikinu som si obliekla na svoje pyžamo, cítila som sa ako keby tam bol Justin so mnou. Ešte pred tým než som zaspala som napísala rýchlu správu.

Pre Justin: Ľúbim ťa.

*informácie o tých školách sú iba výmysel, vôbec netuším na čo je pace univerzita zameraná alebo či dávajú štipendium a podobné veci čo som tam písala.