Loser

Chapter 4.

Zatiaľ čo Justin pokojne sedel doma a pohmkával si melódiu klavíra za ktorým sedí Samantha odohrávala boj so svojimi myšlienkami. Nevedela či má naozaj za Justinom ísť. Na jednej strane bola rozhodnutá že jej pomôže no na druhej strane sa bála čo by na to povedala Carter alebo niekto iný z ich crew.  Po dlhom odhodlávaní si vytiahla papierik s adresou ktorú jej po škole Justin dal. Popravde Justin si myslel že ani nepríde, na sklamania bol zvyknutý no v kútiku duše dúfal. Pred Justinovým domom sa Sam ešte zhlboka nadýchla a zazvonila. O chvíľu sa pri dverách objavila Justinova mama ktorú Sam pravdaže nepoznala tak sa len usmiala a pozdravila.

„Ahoj, ty musíš byť Samantha však ?“ Pattie si ju pritiahla do vrúcneho objatia čo Sam okamžite zaskočilo keďže ani jej mama ju nikdy neobjíma.

Pattie ukázala Samanthe kde je Justinova izba no ďalej to bolo len na nej. Netušila ako sa bude s Justinom rozprávať a ako sa vôbec bude on po tom všetkom chovať k nej. Síce mu Samantha nikdy nejako osobne neublížila no vždy sa zasmiala na tom keď to robili ostatný a často krát k nemu bola hnusná. Nič netušiaci Justin si naďalej sedel pri klavíri a snažil sa skombinovať text s melódiou klavíru. Keďže jeho dvere boli pootvorené Samantha neklopala a snažila sa vojsť čo najtichšie pretože bola zvedavá čo sa v Justinovi skrýva. Chvíľu tam len stála a sledovala Justina, no ten si napokon všimol že je niekto v jeho izbe.

„Uhm.. ahoj. Ty si prišla.“ Justin zavrel klavír a nervózne sa poškriabal za krkom.

Ani jeden z nich nevedel ako táto konverzácia bude pokračovať no ticho prelomila Samantha.

„Prepáč že som ti sem tak vpadla ale tvoja mama ma pustila.“ usmiala sa a Justin prikývol.

"To čo si hral bolo vážne dobré...Čo to bolo ?"

„Ale nič.“ vypustil po tichu Justin zatiaľ čo si na posteľ chystal učebnice.

„Aha.. No ty teda nebudeš človek na dlhé debaty.“ odfrkla a zasmiala sa. Keď si však uvedomila ako to znelo cítila sa blbo.

„Ja... Prepá...“ prerušil ju Justin.

„Nie.. Je to pravda. Nechaj to tak.“ odsekol Justin. Snažil sa zakryť to že ho mrzí čo mu povedala aj keď to bola celkom pravda.

Obidvom to chvíľu bolo trochu trápne no po chvíli sa už venovali tomu pre čo tu vlastne Samantha je.

Z pohladu Justina

„Chápeš už ?“ po pol hodine vysvetľovania mi konečne prikývla a ja som si vzdychol.

„Pozri..“ v tom ju však vyrušil príchod mojej mami. Neochotne som sa usmial a ona nám na posteľ položila sušienky a povedala že musí ísť niečo vybaviť. Prikývol som a zobral si sušienku do ruky. Pozrel som sa na Sam aby pokračovala v tom čo chcela povedať.

„Máš veľmi milú mamu.“ usmiala sa a zobrala si sušienku.

Prikývol som a snažil sa upratať učebnice na jednu kopu. Nie že by som sa s ňou nechcel rozprávať, len proste neviem či o to stojí ona a nechcem si robiť nádeje že sa so mnou začne baviť.

„Čo tvoje okuliare ?“ na jej tvári sa objavila ľútosť.

„No.. zatiaľ mám šošovky ale o dva týždne si po ne idem.“ snažil som sa usmiať a svoje oči som premiestnil na tie jej.

„Máš naozaj krásne oči.“ odtrhla zrak a pozrela sa dole.

„Ďakujem.“ zamrmlal som.

„No takže.. Ja už asi pôjdem. Ďakujem ti za to učivo.“ usmiala sa a odišla.

Rukami som si prešiel po tvári a hlasno si vzdychol. Ľahol som si na postel a ani neviem ako som zaspal.

Ráno som sa snažil čo najviac zdržovať no moje hodiny so mnou nesúhlasili. Osprchoval som sa, pripravil som si veci a pri raňajkách som sa venoval každému jednému sústu no osud je však proti mne. Chcel som zdržovať aby som nestihol autobus poprípade aby bolo neskoro na to aby som šiel pešo. Ja som to však všetko perfektne stíhal. Nakoniec mi neostávalo nič iné len do tej školy ísť. Rozhodol som sa že pôjdem pešo. Aspoň o chvíľu menej buzerovania.

„Kde máš okuliare Bieber ?“ zachichotal sa Greg.

Snažil som sa všetko ignorovať a čo najrýchlejšie sa dostať k svojej skrinke.

„Justin ?“ zastavila ma niekoho ruka.

 Dnes trochu kratšia časť :) Čo myslíte kto ho zastavil ? :D 

Každé vote a komentár poteší, dúfam že sa časť páči aj keď je taká asi trochu o ničom :) xoxo