Loser

Chapter 33.

Z pohľadu Justina

„Mami, neprišla mi nejaká pošta?“ zakričal som zhora.
„Máš tu niečo.“ Odkričala a ja som sa rozbehol schodmi.
„Je to z Pace.“ Vydýchol som a nervózne pozrel na mamu.
„No tak, otvor to.“ Postavila sa vedľa mňa a nedočkavo zvýskla.

Vážený pán Bieber, je nám cťou oznámiť Vám že ste bol prijatý na Pace University.
Bohužiaľ vám nemôžeme prideliť štipendium, ktoré dokáže uhradiť všetky vaše náklady. Naše štipendium sa vzťahuje len na školné, ostatné už nie je v kompetencií školy. Sme radi, že ste sa aj napriek tomu vzdialenostnému rozdielu rozhodli pre našu univerzitu. Ďalšie informácie sú priložené...

„To je na nič.“ Prestal som čítať a hárok papierov hodil na stôl.
„Mrzí ma to... Musí tu byť nejaký spôsob.“ Chytila ma za plece mama.
„Je fajn už len to že ma prijali, predsa len je to New York.“ Jemne som sa usmial.
„A čo tak študentská pôžička ?“
„Nechcem byť zadlžený kvôli škole na niekoľko rokov, navyše tam je určitá suma a myslím že prenájom bytu v New Yorku stojí oveľa viac.
Smutne sa na mňa usmiala a zovrela v objatí.

Už sú to štyri dni odkedy som sa naposledy rozprával so Samanthou. V ruke držím mobil a mám nutkanie jej zavolať a vysypať jej ako veľmi mi chýba a potrebujem ju. Lenže ako to naozaj bolo ? Prečo bozkávala toho chalana ? Čo ďalšie sa stalo na tej party ? Zapol som si notebook a rozhodol sa napísať osobe ktorá bude vedieť o všetkom.

„Takže teraz sa chodí na rande do parku ?“ arogantne sa zasmiala.
„Carter, potrebujem sa s tebou vážne porozprávať tak nech už je to za nami.“
„Fajn tak čo potrebuješ ?“
„Chcem vedieť pravdu. Chcem vedieť o všetkom čo sa stalo na tej party, prečo si ju nadrogovala, kto je ten chalan a prečo toto všetko robíš.“
„Takže ti to povedala.“ Zasmiala sa. „Čakala som že to nechá na mňa ale vidím že ste si to pekne vyriešili, že si sa odhodlal zavolať až mne. Neveríš jej ?“
„Prestaň byť stále taká povrchná a arogantná.“ Vyštekol som. Na jej tvári sa objavil prekvapený výraz a po chvíli zažmurkala a pokračovala.
„Myslela som si že ťa toto dosť odradí na to aby si ju nechal tak a žil si ďalej svoj nudný život, ale asi som sa mýlila.“
„Prečo ma tak neznášaš ? Prečo nechceš aby bola šťastná...so mnou ?“
„Ty to nevidíš ? Nikdy nebudeš patriť medzi nás. Pochop že budeš stále ten Bieber čo nosí svetre z výpredaju. Ty sa k nej nehodíš. Nikdy nebudeš dosť dobrý aby si jej dal to čo potrebuje. Pozri sa na jej rodinu. Čo by si asi pomysleli, kebyže zistia s kým Sam chodí.“
„Ľúbim ju, aj keď urobila a stále robí hlúposti. A ona mňa tiež.“
„Láska ju raz omrzí, Justin.“

Postavil som sa z lavičky na ktorej sme sedeli a sám pre seba som zakrútil hlavou. Najradšej by som za ňou išiel a kašlal na všetko okolo, lenže čo ak má pravdu ? Čo ak by bola naozaj šťastnejšia s tým Andrewom alebo ako sa volá ? Myšlienky ma neustále prenasledovali. Prechádzal som parkom až k môjmu domu. Bolo už celkom neskoro tak som išiel do sprchy a zbytok večera som strávil s knihou.

Vstal som do slnečného dňa. Zišiel som dole do kuchyne a do misky nasypal cereálié, ktoré som zalial mliekom. Ešte trochu zaspatý som nad tým sedel a potom som začal jesť. Mama bola v práci takže som mal celý dom pre seba. Zapol som si hudbu a zatiaľ čo som sa obliekal som si spieval a tancoval. Z poličky na chodbe som si zobral kľúč od auta a vybral sa do nemocnice. Sedenia na ktoré som mal chodiť som tak nejako vyškrtol zo zoznamu vecí čo budem dodržiavať, ale už sa potrebujem s niekým porozprávať takže mi to príde vhod.
Zaparkoval som na zadnom parkovisku a vyšiel na tretie poschodie. Na informáciách sedela mladá sestrička ktorá sa na mňa milo usmiala a spýtala čo potrebujem.

„Kde by som prosím vás našiel doktorku Maxfield ?“
„Je v svojej kancelárií, viete kde to je ?“
„Áno, ďakujem.“

Prešiel som na koniec chodby a zaklopal na biele dvere.
„Justin. Aké milé prekvapenie.“ Usmiala sa. „Poď ďalej.“

„Mal si chodiť na sedenia.“
„Ja viem. Len sa mi to zdalo nepotrebné. Cítil som sa v pohode a ak som bol občas nervózny, dal som si tabletku na upokojenie.“
„Čo ťa potom prinútilo prísť dnes ?“
„Všetko je to strašne zložité.“ Vydýchol som. „Buď som šťastný alebo sa všetko úplne pokazí.“
„Čo sa stalo ?“
„Na školu ktorú som sa prihlásil ma síce zobrali, ale nadajú mi štipendium ktoré by vedelo pokryť všetky náklady. Moje dievča sa bozkávalo s nejakým cudzím chalanom, pretože ju nadrogovala jej kamarátka ktorá mi ukazuje ako veľmi sa k Samanthe nehodím.“
„Tak to je naozaj dosť udalostí. Ako si sa dozvedel o tom chalanovi ?“
„Povedala mi to sama Sam.“
„Ako si reagoval ?“
„Naštval som sa. Ona sama nevedela čo ďalšie sa v ten večer dialo.“
„Justin. To že ti to povedala znamená že pred tebou nechce mať žiadne tajnosti. Bol to jeden bozk, no napriek tomu sa ti priznala a to znamená že jej na tebe záleží. Nemusím byť ani psychologička aby som ti to povedala.“ Sklopil som zrak a prikývol. Mala pravdu.
„Lenže čo ak pre ňu naozaj nie som dobrý ? Ona je nádherná a bohatá, a čo som ja ?“
„Máš pocit že by ste si nerozumeli ?“ pokrútil som hlavou.
„Ľúbiš ju?“
„Samozrejme.“
„Tak potom nemáš čo riešiť. Mladá láska je tak jednoduchá. Zatiaľ nemusíte nič riešiť. Ste to len vy dvaja proti celému svetu.“ Usmiala sa.
„Ďakujem.“ Stlačil som ju v silnom objatí a rozbehol sa von. -Musím ísť za Sam.
„A Justin ?“ zakričala na mňa.
„Nabudúcu stredu ťa tu chcem vidieť o ôsmej ráno. Máme toho veľa čo musíme prebrať.“ Varovne na mňa zdvihla prst a ja som sa zasmial a prikývol.

Rýchlo som nastúpil do auta a skontroloval čas. Dnes bola ešte posledná možnosť poslať prihlášky alebo si opraviť záverečné testy, takže ostatní mohli ostať doma. Zabočil som na Samanthinu ulicu a zaparkoval som pár domov od toho jej. Videl som ako vychádza z domu s kufrom v ruke. Rýchlo som vyšiel z auta a bežal k nej.

„Nech už ideš kamkoľvek, prosím neodchádzaj.“ Pobozkal som ju.