Loser

Chapter 36.

Ahojte ! Ja viem že časť už nebola dobre dlho čo ma trápi, ale naozaj som nestíhala alebo môj PC protestoval. Navyše som bola týždeň v Londýne a ak sa tam niekto chystáte že sa chcete stretnúť aspoň s voskovým Justinom, budete asi tak sklamaní ako ja. Oni ho proste dali preč!!! Vraj bola figurína stará a ľudia o ňu nemali záujem, ale to vám tu teraz nebudem vypisovať. Hlavné je teraz, že je tu konečne nová časť. Dúfam že je tu aspoň pár ľudí ktorým Loser aspoň trošku chýbal a potešilo ich že som pridala :). Naozaj ma mrzí že posledné časti nemajú takmer žiadne komentáre takže aj to bol tak trochu dôvod prečo som nepísala. Zdalo sa mi že je to celé na nič a už vás nebaví čítať túto story. Takže prosím vás ak by ste zanechali aspoň krátky komentár, urobilo by mi to veľkú radosť. <3

Justin

„Si pripravený ?" spýtala sa ma Sam, keď som si obliekal košeľu.

„Ako nikdy predtým." Zaškeril som sa a vsunul jej cudný bozk do vlasov.

„Nie si nervózny ?" nadvihla obočie a sadla si do tureckého sedu.

„Za celý svoj život som bol viac nervózny než ktorýkoľvek tínedžer. Mal som zo všetkého strach, ale teraz, teraz keď som s tebou Sam, cítim že môžem byť sám sebou a všetko spolu prekonáme. Je mi jedno či sa tvojim rodičom budem páčiť alebo nie. Proste im ukážem aký som. Chodím s tebou, nie s nimi." Usmial som sa.

Hoci moje slová zneli dosť odvážne, mal som trému. Predsa len je tu to „čo ak" ktoré sa síce snažím zahnať do úzadia, no občas to nejde. Večera s rodičmi je veľká vec o ktorej som nikdy nejako nerozmýšľal, ale teraz je to tu. Budem si musieť dať pozor čo poviem a aby som spravil dobrý prvý dojem. Neviem ako jej matka alebo otec rozmýšľajú a v podstate neviem čo od nich čakať.

Zapol som posledný gombík na bielej košeli a snažil som sa zistiť ako je na tom s obliekaním Samantha. Krátke šaty jej pekne zvýraznili postavu a vysoké podpätky spôsobovali že bola v rovnakej výške ako ja. Nervózne sa na mňa zaškerila a natiahla ku mne ruku za ktorú som ju chytil. Ešte sme sa rozlúčili s mojou mamou a nasadli sme do jej auta ktoré si na dnešný večer požičiavam. Keď nad tým tak rozmýšľam, mal by som si nejaké už zaobstarať aj ja. Naštartoval som a pomaly prechádzal pomedzi ulicami. Prstami som jemne klopkal po volante a nervozita vo mne stúpala čím ďalej, tým viac.

„Nech vravíš čokoľvek, viem že si nervózny." Samanthina ruka sa objavila na tej mojej a jemne ju stlačila.

„Ja viem." Prikývol som a napravil si slnečné okuliare.

Zastavili sme na veľkom parkovisku pred reštauráciu v ktorej sa máme stretnúť s jej rodičmi. Vystúpil som z auta a otvoril dvere Sam. Vošli sme dovnútra a Sam ma potiahla k stredne veľkému stolu kde sedeli. Jej mamu som videl asi raz v živote, takže si celkom spomínam ako vyzerá. Prišli sme pred stôl a jej otec sa ihneď postavil.

„Toto je môj otec, otec toto je Justin." Prehodila Sam.

„Veľmi ma teší." Podal som mu ruku načo mi s ňou ihneď potriasol.

„Moju mamu už asi poznáš."

„Aj tak som rád že vás konečne môžem spoznať." Usmial som sa.

„Ty si chodil doučovať Samanthu nie ?" spýtala sa trochu prekvapene a ja som len prikývol s tichým áno.

„Dosť si sa zmenil. Pamätám si ťa trochu inak... No nič, mali by sme si sadnúť a objednať." Usmiala sa.