Chapter 13.

1.2K 116 6
                                    

Túto časť venujem ivoka44 za komentár ktorý pobavil a potešil a venovanie si už pýtala pred tým ak si dobre spomínam. :)

Tento deň nebol ničím zvláštny alebo zaujímavý. Snažil som sa vymyslieť niečo nové v mojej hudbe, no to sa však nestalo lebo moja kreativita bola na bode mrazu.

Znudene som sa postavil z gauča v obývačke, kde som pozeral nejaký film čo ma vôbec nebavil a namieril si to do izby. Pustil som si hudbu a pozeral si stránky na internete. Nič zaujímavé tam síce nebolo ale aspoň som tým zabil čas. Rýchlo som sa osprchoval a ľahol si na posteľ. V celom dome bolo ticho a moju izbu osvetľovala len lávová lampa na stole. Zavrel som si oči a moja fantázia začala pracovať naplno.

Zobudil som sa na opakujúci sa zvuk ktorý bol dosť nepríjemný. Rukou som si prešiel po tvári a ešte s ledva otvorenými očami som sa išiel pozrieť čo sa deje. Zvuk vychádzal z vonku. Otvoril som okno a s prižmúrenými očami som hľadel navôkol. Pouličná lampa osvetľovala ulicu a vďaka tomu som ako tak mohol vidieť že niekto stojí pod oknom a pozerá sa hore.

„Samantha ?“ prekvapene som zo seba vyhŕkol keď som sa pozrel osobe do tváre.

„Čo tu preboha robíš ?“ zmätene som sa na ňu pozrel.

„Ja viem že ma už asi nechceš vidieť a že som to všetko pokazila, ale prosím Justin daj mi šancu dokázať ti že ťa mám naozaj rada. Nikdy som nemala hovoriť Carter niečo čo nie je pravda. Všetko ma to strašne mrzí.“ Zúfalo sa na mňa pozrela a aj napriek tomu že ma kvôli tomuto zobudila o pol jednej v noci sa moje kútiky zdvihli do úsmevu.

„Mám čokoládové muffiny.“ Urobila na mňa puppy face a ja som sa len zasmial.

„Si šialená.“ So smiechom som pokrútil hlavou.

„Takže mi odpúšťaš ?“ nádejne sa na mňa pozrela a ja som len slabo prikývol.

„Fajn a teraz mi prosím otvor lebo o chvíľu asi zamrznem.“ ...Stará dobrá Sam.

Myslím že keď za vami príde človek uprostred noci aby vám povedal že vás má rád, myslí to vážne. Napriek tomu že som povedal že Samantha je uzavretá kapitola, stále nebola. Viem že tu je ešte veľa vecí čo spolu budeme riešiť a nie vždy to bude ľahké, keďže sme každý z iného sveta ale verím jej. Druhé šance sa dávajú, nie?

Rýchlo som zbehol schody a otvoril Samanthe ktorá tam stála v tričku. Potichu sme vošli do izby a ona sa mi hodila do objatia. Bolo to nečakané, no milé prekvapenie.

„Prepáč mi, za všetko.“ Zamrmlala a stlačila ma ešte silnejšie.

„Je to v poriadku Sam. Zabudnime na to, dobre ?“ venoval som jej jeden úsmev a posadili sme sa na postel.

„A čo sa týka tých muffinov...“ začal som.

Sam s úsmevom prekrútila očami a z kabelky vytiahla misku z ktorej následne vytiahla muffin a podala mi ho.

„Sam..?“

„Hm ?“

„Čo ťa prinútilo prísť sem tak neskoro ? Nestačilo by to zajtra ?“ zasmial som sa.

„Nemohla som zaspať. Potrebovala som ti to povedať.“

Odhryzol som si z muffina no chuť nebola podľa môjho očakávania.

„Uhm, je...“

„Hnusný, ja viem.“ Pokrivila pery a pokrčila ramenom.

Len som sa zasmial a položil ho k ostatným.

„Pečenie, a celkovo čo sa týka varenia nie je moja silná stránka.“ Zachichotala sa.

„Načo si mi ho potom doniesla ?“ pokrčil som obočie so stálym úsmevom na perách.

„Bola to zámienka toho aby si mi odpustil.“ Oblizla si pery a hneď po tom sa jej roztiahli do úsmevu.

Keby nás niekto videl, asi by si povedal že sme dvaja blázni čo sa na seba usmievajú ale nám to bolo jedno. Bol som tak šťastný že je všetko tak ako predtým, no teraz je to ešte silnejšie. Už nie som ten Justin čo sa snaží držať si odstup od všetkých ľudí len kvôli tomu že sa bojí bolesti. Mám kamarátku, kamarátku ktorá to so mnou myslí vážne. Asi mám v sebe len veľa endorfínov, a možno sa stane to čo predtým ale zatiaľ sa to snažím neriešiť. Je lepšie mať ju aspoň takto ako vôbec.

„Môžem u teba dnes prespať?“ opatrne sa na mňa pozrela.

Len som prikývol a do ruky som zobral deku ktorú som chcel rozprestrieť na zemi.

„Spi pri mne.“ Zamrmlala.

„Dobre.“ Vydýchol som.

Ľahol som si na posteľ vedľa Sam a jej telo sa prisunulo bližšie. Objala ma a ja som mohol cítiť jej dych na mojej pokožke. Ešte nikdy som nebol pri nejakom dievčati tak blízko. Rukou som si obtočil okolo jej tela a zavrel oči. Cítil som ten hrejivý pocit vnútri v tele a bol som opäť šťastný.

„Dobrú noc, Justin.“ Zašepkala.

„Dobrú, Samantha.“

Dúfam že ste s časťou spokojné. :) Vaše komentáre a votes mi dodávajú inšpiráciu. Ďakujem vám keď už aj len za to prečítanie <3 Love you all xx Iw

LoserWhere stories live. Discover now