Loser

Chapter 29.

„Ako to myslíš že je ten večierok v piatok ?!“ vykríkla som trochu vyšším hlasom než som chcela.
„Je s tým hádam nejaký problém ?“ udivene na mňa zdvihla pohľad a zatvorila časopis ktorý pred chvíľou listovala.
„Mami, ja len... Je to piatok chcela som byť s kamarátmi nie na večierku kde nikoho nepoznám.“ Frustrovane som si prešla rukami cez vlasy.
„Samantha hlavne kvôli tebe sa to všetko koná tu. Viem ako veľmi nerada cestuješ kvôli týmto záležitostiam a ty mi namiesto vďačnosti povieš že by si išla radšej na nejakú party s pubertálnymi chlapcami ktorí sa nevedia udržať ?“
„Ach.“ Zavrčala som a išla do svojej izby.

Nie proste si nenechám ujsť naše neoficiálne prvé rande kvôli nejakým zazobaným falošným horenosom. Ak by som jej povedala že chcem ísť na koncert okamžite by to zamietla, takže to nepripadá v úvahu. Je snáď možné byť na dvoch miestach naraz ? Zdalo sa to nemožné až kým sa v mojej hlave nezrodil nápad. Rýchlo som zbehla schody a utekala do kuchyne za mamou.

„Kedy to začína ?“ vyhŕkla som.
„Oficiálne otvorenie akcie je o pol siedmej, nejakú hodinku to bude trvať a potom bude voľná zábava. Budeš sa môcť zoznámiť s rôznymi módnymi tvárami a ľuďmi ktorí sa do toho vyznajú. Možno ti to pomôže s rozhodovaním sa do budúcnosti.“
„Fajn, ale chcem si vybrať šaty.“
„Čo keby si si teraz zjedla nízkotučný jogurt a po škole pôjdeme na nákupy ?“ usmiala sa na mňa.
Pretočila som očami a sadla si na stoličku oproti stolu, kde boli prichystané raňajky.

Cestou do školy som sa snažila čo najviac premyslieť môj dosť úbohý plán a hlavne sa modlila aby vyšiel. Vonku bolo pomerne teplo a na moju tvár dopadali jemné slnečné lúče. Bola som nervózna, no ešte stále mám čas to všetko premyslieť do posledného detailu. Pred školou ma už čakal Justin a hneď ako ma zbadal, venoval mi úsmev a silno ma objal.
„Ahoj.“ Chytil ma za ruku.
„Ahoj.“
„Stalo sa niečo ? Vyzeráš trochu vystresovane.“ pokrčil obočie zatiaľ čo sme vchádzali do školy.
„Nie...ja, som v pohode, len nastali menšie komplikácie ohľadom piatkového večera.“ Vydýchla som.

Zastal pri skrinkách a chytil ma na dĺžku jeho ramien. Pozrel sa mi do tváre a jeho pohľad bol tmavý a nečitateľný.
„Ako to myslíš ?“ zamračil sa a v tú chvíľu zazvonilo.
„Preberieme to neskôr, musím ísť ahoj.“ Dala som mu rýchlu pusu a utekala do učebne.

Vybrala som sa do jedálne kde sa po celom dni znova stretnem s Justinom. Ako mu to mám povedať ? Sadla som si za stôl aj s táckou jedla a čakala na Justina. O pár minút si prisadol a pohĺadom ma nabádal nech mu už všetko vyklopím.

„Vieš v piatok robí moja mama večierok na ktorom sa musím zúčastniť.“ Zahryzla som si do pery. Justinov pohľad sa z prekvapeného veľmi rýchlo zmenil na sklamaný. Vidličkou začal hrabať v jedle a zdalo sa že ho to dosť dostalo. Jasné že ho to dostalo veď kvôli jednému večeru umýval týždeň dlážku nejakým Číňanom.

„Mám nápad ako na ten koncert stále môžeme ísť.“ Chytila som ho za ruku.
„Nebuď hlúpa. Nemôžeš byť na dvoch miestach naraz.“ Zakrútil hlavou.
„Ver mi prosím.“ Zašepkala som. So zúfalým vzdychom prikývol a pozrel sa na mňa.
„Kedy začína koncert ?“
„O ôsmej.“
„Koľko bude trvať cesta?“
„Zhruba pol hodiny, ale máme VIP lístky takže by nemal byť taký problém prejsť cez ochranku čo najrýchlejšie.“
„Budeš šoférovať ?“ prikývol.
„Potrebujem aby si pre mňa prišiel do hotela Palace Emire. Je to kúsok za Stratfordom. Myslíš že to nájdeš ?“
„Pokúsim sa.“
„Fajn, proste príď tak aby sme stihli cestu a začiatok koncertu, keď budeš na ceste napíš mi správu ostatné už nechaj na mňa.“
„Ale, ale slečna Winthrop sa chystá utiecť z večierka svojej mami kvôli koncertu s chlapcom ? Čo za diabla ?“ uškrnul sa.
So smiechom som pokrútila hlavou a konečne sa pustila do jedla.