Loser

Chapter 16.

Hneď po tom ako som vstal z postele som si uvedomil dve veci.

1. Dnes je ples.

2. Samantha tam nebude.

Znepokojene som zavrčal do vankúša a cez hlavu si natiahol perinu. Jediná výhoda dneška je to že máme riaditeľské voľno. Všetci sú extra nadšení z plesu. Niektoré dievčatá sú už od rána pred zrkadlom a majú dilemu ako „nevyzerám v tom tučná ?“ iné zase pomáhajú s poslednou výzdobou a ďalšie proste debatujú a plánujú si celý večer. Aspoň tak vyzerajú moje predstavy. Možno to je úplne inak, no možno mám pravdu. Nie som si na sto percent istý čo prežívajú ostatný, no viem že ja sa o chvíľu asi zbláznim. Je ešte len ráno a ja už stresujem. Po mysli mi chodia tie najhoršie trapasy čo by sa mi mohli stať. Najprv sa mi to zdalo ako dobrý nápad, no čím bližšie som k večeru tým viac sa chcem vyhovoriť že nemôžem prísť pretože ma zasiahla nejaká choroba a ja som zabudol hrať a spievať. Máš talent Justin, mal by si to ukázať.- hovorili. Však jasné, skúste sa vy postaviť pred ľudí ktorý vás neznášajú a ponižujú a s radosťou im spievať a hrať aby sa zabávali.

Znechutene som sa vyšuchtal z postele a zišiel do kuchyne. Sadol som si za stôl, kde už boli pripravené raňajky a pozdravil mamu.

„Úsmev zlatko.“ Upozornila ma mama a usmiala sa.

Falošne som sa na ňu zaškeril a venoval sa radšej raňajkám.

Samantha Winthrop

Aj napriek hodinovému prehováraniu od Carter som sa rozhodla že na ten ples nejdem. Nestrpela by som pohľad na Clarka ako sa zabáva alebo sedenie na stoličke, pretože by som nemala partnera na tancovanie. Je to proste úbohé.

Prstami som jemne prechádzala po hodvábnej látke šiat, ktoré som si kúpila asi pred mesiacom. O tomto plese som snívala celé roky a teraz naň nepôjdem. Irónia. Šaty som zabalila do obalu a zavesila do skrine. Ťažko som si vzdychla a posledný krát na ne pozrela ešte pred tým než som zavrela skriňu. Jediné čo ma trápi viac ako to že sa ľuďom neukážem v tých úžasných šatách bolo to že nebudem Justinova podpora. Určite je to preňho ťažké sa tam len tak pred všetkých postaviť a ukázať sa. Verím že to zvládne, no aj tak tam nebudem. Ako jeho kamarátka ktorá tu je preňho a pomáha mu s trémou. Vlastne som aj rada že ma na ten ples nepozval, pretože by som tam s ním aj tak nemohla ísť. Veci čo som narozprávala Carter sú absolútne hlúposti a tak by to zistila aj ona. Odmietnutie by ma dostalo asi tak ako jeho. Nechcem ho len tak odkopnúť po tom čo som mu povedala že sme kamaráti.

„Ahoj Sam, prišla by si mi prosím pomôcť s vlasmi ? Lebo ja som už zúfalá.“ Zamrnčala mi do mobilu Lulu.

„Jasné, hneď tam budem.“ Usmiala som sa do telefónu a zložila. Vydýchla som a vybrala sa k nej.

Justin Bieber

Later

„Vyzerám ako idiot.“ Zamrmlal som pred zrkadlom.

„No tak Justin. Poď dole, ešte ti musím spraviť fotku.“ Zakričala na mňa mama zdola.

Nie že by som svoju mamu nemiloval ale niekedy je až prehnane starostlivá a zabúda že už nie som ten malý chlapec ako kedysi.

So sklonenou hlavou som zišiel dole a po chvíli sa pozrel na mamin výraz tváre.

„Bože Justin, vyzeráš úžasne.“ Rozplývala sa. To sotva.

„Kedy si mi tak rýchlo vyrástol ?“ Rozplývala sa a jej oči sa trochu leskli.

„Mami nejdem sa ženiť. Idem na školský ples.“ Zasmial som sa a objal ju.