Unthinkable

Unthinkable 7

"Ale teraz vážne Ethan! Čo tu chceš?" vyhŕkla som. Ethan opatrne vykročil mojim smerom. Sledovala som každý jeho krok a uprene som si ich zaznamenávala v pamäti. Koleno položil na postel a odrazil sa vedla mňa. Keďže ja sama som zaberala väčšiu časť postele, polovica Ethanovho tela dopadla na mňa. "Bože!" zvolala som vydesene a vzdychla som.

"Takto som si to predstavoval." zahladel sa na mňa spoza jeho dosť dlhých mihalníc.

"Čo?" naklonila som sa k nemu.

"Teba vedla mňa...Tu v tvojej posteli...Nahý." zašepkal roztopašne. Privrela som oči, kútiky úst som nastavila do jemného úsmevu a pokrútila som hlavou. Pár zablúdených brčkavých prameňov mi zablúdilo do tváre. Ethan si podoprel hlavu rukou čím sa nado mnou vyvíšil. Opäť som otvorila oči, no to už ku mne smerovala jeho ruka. Bruškami prstov mi z tváre zotrel zablúdené pramienky. Prechádzal po mojom obočí. Zanechal stopy na mojich lícach, až sa dostal k perám.

"Ethan!" vyslovila som rázne.

"Áno?" dodal a zvedavo zažmurkal. Neustále hladil moje pery, čo mi nesmierne zhoršilo možnosť komunikovať.

"Možno to vyznie trápne, ale..." zasekla som sa. "Mal si už s nejakým dievčaťom... hmm sex?" vykukla som na neho.

"Čo?" zháčil obočie a zložil prsty z mojich pier. Sakra! Asi som radšej mala mlčať.

"Pýtaš sa, či som panic?" pošmykli sa mu kútiky pier. Lahol si na chrbát, čím ma trocha poposunul. Mlčky, plná nervozity som sa zadívala do plafónu. Snažila som sa tváriť nenápadne. Čo som mu mala povedať? Áno, chcem to vedieť, lebo sama som ešte panna a ty si realne ten typ človeka ktorému by som sa oddala. Nie! To by bolo šialené. Radšej počkám na jeho reakciu. A tá bola neskutočne pozitívna.

"No," oblízol si pery, "Ria, ja nie som ten typ človeka, ktorý sa lahko zamiluje. So mnou to je strašne komplikované. Preto ťa nebudem do ničoho nútiť..."

"Ale veď... Ty si vždy taký pohodoví, prečo by si mal byť komplikovaný?" pretočila som sa až som ležala na jeho ramene. Zvážneli sme a vzduch medzi nami bol dosť napätí. Ethan položil ruku na môj chrbát, čim mi umožnil byť k nemu bližšie. Cítila som, že je rád, keď sa o to zaujímam.

"Nehovoril som ti to ešte?"

"Nie, Ethan. Myslím, že nie."

"Je to komplikované kvôli otcovy. On na mňa tlačí kvôli istím veciam a to je dosť komplikované. Podla neho sú dievčatá, len rozptýlenie popri vzdelaniu. Chce mať zo mňa samého seba a..."

"Pochop. Taký rodičia sú. Aj zo mňa chce mať moja mama moju sestru." povzbudila som ho. Pohladila som ho po sánke. Zavrel oči. "Nemysli na to." vytvárala som mu na líci malé neznáme znaky. Mal neskutočne pestré črty, krásnu a zároveň jemnú pleť, ktorú by som mu najradšej vybozkávala. Pôsobil, tak nežne a nezranitelne.

"Takže naši rodičia sú retardovaný?" usmial sa. Zháčila som obočie akoby do jednej čiarky. Keď dlho nedostal odpovedeť povykúkol sa na moju reakciu. "Áno! Pretože ja a možno aj ty, sme skurvene úžasný." pousmiala som sa, i keď mi to ako lichôtka neprišlo. "Mala by si už spať."

"Ty tu zostaneš?"

"Áno."

"Až do rána?"

"Až kým sa nezobudíš." vyškrabal spoza seba dokrčený paplón a zakryl nás. "Spi sladko princezná." dodal a nežne ma pobozkal do vlasov. Zrazu mnou prešla zimomriavka. Pomrvila som sa, čo Ethan určite zachytil. Ach Ethan. Čo mi to robíš? 

_________

 Toto ráno bolo snáď ešte horšie ako tie ostatné. Prebrala som sa zlomená a unavená. No už som neležala na kraji posteli a môj zadok nebol napoli vytlačený z posteli. Prebrala som sa nalepená na stene. Jemné lúče hladili steny tejto izby a chladný vánok naháňal zimomriavky na mojej pokožke. Ako náhle som to zacítila, schúlila som sa ešte hlbšie do perýn. Obzrela som sa na všetky svetové strany, no najkrajšia bola tá Ethanová. Áno, bola to jeho strana. Patrila jeho jemne hnedkastej pleti a mrňavým znamienkam na jeho chrbáte. Hneď je toto ráno krajšie. Opatrne som načiahla ruku k jeho pokožke. Najprv som sa ho dotkla vankúšikmi prstov, no potom som neodolala a začala som vykreslovať znaky ne jeho tetovaní. Boli to malé a nenápadne znaky. Jeho silná ruka z nich istú časť zakrývala, no aspoň na moment som mohla zazreť časť Ethana Hughesa. Ktorú vždy tak úpenlivo strážil. A vlastne, kedy sa stihol vyzliecť a lahnúť si na kraj? Bože! Čo keď je...? prebehlo mi myslou a zbrklo som podvyhla perynu. Chvála bohu. Ethan mal na sebe trenky. Alebo skôr škoda? šibalsky som sa pousmiala.

"Dobré ráno." ozvalo sa z druhej strany z postele. Nenápadne som sa obzrela jeho smerom.

"Dobré." usmiala som sa od ucha k uchu. Ethan sa pretočil na chrbát a vtlačil mi ruku popod hlavu.

"Ako si sa vyspala?" spýtal sa zaujato.

"Nič moc!" zaksychtila som sa, "Niekto ma vytlačil z mojej oblúbenej strany postele. A-to-ja-nemám-rada!" vyslovila som.

"Ale čo? Tým myslíš mňa?"podvyhol neveriacky obočie.

"Ehm." pritakala som a pritúlila som sa k nemu ešte viac. Ethan opäť zavrel oči. Oprela som svoju hlavu o jeho rameno a rukou som mu hladila sánku. No v tom ma pobozkal na čelo a ja som cítila ako vo mne niečo prebehlo...

Prepáčte, že je taká krátka a tak dlho ste museli čakať. No február bol pre mňa šialený, tak som na to nemala vela času. Na budúci výkend sa vám posnažím pridať ďalšiu a dlhšiu časť. Dúfam, že sa príliš nenudíte.

PS: Ďakujem za Votes a Reads, vaša aktivyta pre ma veľa znamená ♥ ste skvelé ☺