Unthinkable

Unthinkable 5

Dnešné ráno som sa na zobudila chladný vánok vetra, ktorý ma ovieval z otvoreného okna. Po prebudení som sa rozhodla válať v posteli, jediná moja aktivita bol Ethan. Už len myšlienka na neho ma neskutočne rajcovala, no žiadne tie slávne motýliky v bruchu, žiadne zakoktávanie hlasu, zrýchlení tep. Ale prečo? Niečo je zle. Ako to, že z neho nemám takéto pocity? Len to jeho prehrabovanie vlasov a hrizanie si do líc. Možno to však cítim, no nechcem si nič pripustiť. Snažím sa oklamať sa. Možno k nemu skutočne niečo cítim, ale čo?

"Ria?" ozvalo sa klopanie na dvere a známi hlas môjho otca.

"Áno?" náhle som odpovedala. Carter otvoril dvere a vošiel dnu.

"Ty dnes nebuš vstávať?" spýtal sa ma opirajúc sa o dvere.

"Za chvíľku."

"Deje sa niečo?" vyplašene spozornel.

"Nie, všetko je v poriadku." ubezpečila som ho a venovala som mu čo najmilší úsmev. Pristúpil bližšie ku mne, až si kľakol pod moju posteľ.

"Vieš, že mi môžeš dôverovať, rád ti poradím ak je treba. No v ženský problémoch, to nie je moja silná stránka." Carter sa ma posnažil rozveseliť ma, síce som sa usmiala, no skôr to bola len škeriaca sa grimasa.

"S tebou by som také veci neriešila, neboj." ubezpečovala som ho zas a znova, no on si stál za svojim.

"Rozprával som sa s mamou. Dovolí ti ísť na tú párty, ale nesmieš fajčiť a žiaden alkohol. Neviem čo je to párty bez alkoholu, ale ty to zvládneš." povzbudzoval ma.

"To vážne? Pustí ma?"

"Jasné, že áno. Sľúbil som, že to vybavím." tváril sa hrdinsky. 

"A háčik?"

"Výnimočne žiadny."

"Wau tak ďakujem." skočila som mu do objatia. Rukami sme sa vzájomne omotali, no po pár sekundách som ho pustila.

"A raňajky sú na stole." zastavil sa vo dverách. Prikývla som. Carter odišiel a ja som sa opäť úspešne zvalila do postele.

____

Konečne nastal podvečer a ja som sa sebavedomo pustila chytania. Najprv sprcha a všetky dámske potreby. Následne make up, špirála, linka, obočko a dokonalý bordový odtieň rúžu, ktorý som si len vypožičala od Ivy. Čo oči nevidia, to srdce nebolí. I keď aj tak si myslím, že by ma za to neodcudzovala. Ďaľšiu polhodinu som fénovala vlasy. Je to banálna strata času, i tak vyzerajú ochabnuto. Áno Ria, chce to zmenu. povzbudila ma podvedomie. Touto myšlienkou sa už dlhšie zaoberám. Fáza číslo jedna dokončená. Pustila som sa do šatníka. Našťastie som už mala jasný výber. Po dlhom popoludní pobehovania okolo skrine a skypovania s Jade ma donútilo k výberu. Rozhodla som sa pre čierny top na ramienka, taktiež čierne šhortky s vysokým pásom a dlhší náhrdelník, zopár náramkov a hodinky. Bordové vanksy a koženka. Netoším či to k sebe pasuje, no ja nie som na štýl vysokých podpetkov. Jade mi chcela jedni požičať, no vyzerala by som strašne imobilne. Vybrala som sa dole, Lynn príde za 10 minút. To mám ešte more času. Zošupla som sa na gauč pri moju mamu, ktorá si závislo ťukala do notebooku.

"Nebude ti zima?" vyhlásila.

"Dúfam, že nie."

"Kedy prídeš?" spýtala sa ma. Rýchlo som v hlave vymýšlala stratégiu presviedčania.

"Tak nebudem dlho."

"A to je?"

"Okolo jednej?"