Unthinkable

Unthinkable 15

Ranný beh vraj človeka upokojuje, no ja som bola úplne nervózna. Halloween sa blíži neskutočne rýchlo a ja? Stále bez kostýmu a to najdôležitejšie, bez partnera. Do minulého roku bol môj názor na ples s partnerom známy. Mňa na tom nič nebavilo. Šaty, make up, lodičky to všetko bolo pre mňa tabu, pokial som nezazrela Ivy v deň jej maturít. Mala na sebe purpurové šaty. Ich dĺžka hladila zem a ich uzučký vrch jej nádherne lemoval tvary tela. Jej pás zdobil prsteň so všakovakými trblietkami a na nohach lodičky, ktore nápadne pripominali tie popoluškyné. Jediné, čo Ivy nemala bol partner, ktorý by pre ňu prišiel až k dverám. Pravda je však taká, že ju čakal v parku, ďalej mi to už Ivy neprezradila. Ako vždy Ivy vyzerala úžasne a presne to som si priala aj ja. Nie práve tú jej dokonalosť, uspokojim sa aj s malým tajným dokonalím.
Keď som sa vrátila domov dala som si velmi chladnú smrchu. Studené kvapôčky vody ma príjemne ochladili a zároveň prebrali. Aspoň som si istá, že dnes ráno v škole nezaspím. A presne tak tomu nebolo. Všetky prekliate nudné hodiny strávené v škoke užierali snáď úplne každého. Ťažká hlava podopretá omamenými rukami, ktoré ich váhu tiež ledva uvládli. No dnešný deň bol opäť trochu odlišný od tých predošlích. Nebolo tomu tak len vďaka zvlážtne nepripálenému rezňu s ryžou, ktoré sa podávali v kuchyni. Bolo to Ethanom a Tamarovou. Ich malé dráma prepuklo v škole, hneď po tom čo Ethanovy praskli nervy z počúvania upišťanej Tamary. Ich kryk sa niesol všetkými miestnosťami a na chodbách sa tvorili dlhé zástupi, ktoré ich úpenlivo sledovali.

"Týmto tempom nebude mať partnera na top - top - top party. Whuhuhuuu!" Pospevovala Jade pri mojej skrinke. Vkladala som do nej nepotrebné učebnice a naopak som tie potrebné vybrala. Obzrela som sa po Jade. Do široka sa usmievala a úprnlivo sledovala dej tejto drámy. Zavrela som skrinku a taktiež som sa k nej pridala.

"Pochybujem. Tamara je štetka a také si ho udržia." Vysvetlila som jej.

"To je síce pravda, no on si po hlave šlapať nenechá." Zkonštatovala Jade.

"Divila by si sa." Prekrútila som očami a obrátila som sa oproti nej. "Môžeme už ísť? Nebaví ma ich tu furt počúvať." Zhnusene som zamrmlala.

"Ty nám niečo tajíš." Zajasala.

"Ale prestaň s tým furt." Povzdychla som ju a ťahala som ju za blúzku, keď v tom na chodbu vkročila profesorka, ktorá sa celé ich trápne hrátky snažila udržať pod kontrolov. Dav ľudí sa začal rozpúšťal a my sme sa medzi v nich vtreli, boli sme ich vrstvou pod ktorú som sa mohla skryť pred Ethanovým zrakom.

"Tak fajn ale keby sa niečo stalo určite mi to povieš, však?" Pokračovala Jade.

"Ria!" Ozvalo sa spoza mňa. Zastala som a v napätí som sa otočila. No za mnou nestál nik kto by v určitosti moje meno vykrýkol. Asi len blúznim. Otočila som sa späť. Keď v tom oproti mne kráčal Ethan. Jeho telo sa úplne nadnášalo, no jeho ruky boli zovreté v päsť a jeho oči oplašene všetkých skúmali, až narazili na mňa. Pochmúrne zastali a prezreli si ma od hlavy až k pätám.

"Grantová."  Usmial sa len jedmým kútikom úst a ja, trápna, som sa nezmohla ani na posrané kývnutie hlavou. Prešli sme okolo seba ako dve múmie, no čím viac som bola len Grantová, tým viac som sa v nás strácala a jediný kto z nás zostal som len ja.

"Ria! Opäť ma nevnímaš." Zahundrala Jade.

"Vnímam!"

"Tak o tom pochybujem. Prečo si vždy taká keď sa zjavý?" Nadávala.

"Stále som to ja. Prestaň s tým už!"

"Neprestanem, pretože sa správaš ako posadnuta. Prestaň si ho všímať, vždy si žila hlavne sama pre seba a zrazu sa tu zjavý dajaký debilný chalan a ty si niekto úplne iný!"