Unthinkable

Unthinkable 32

"Dnes je tak čistá obloha" zajasala Lynn, "Je vidno každú jednu hviezdu. Už sa nemôžem dočkať ohňostroja!" pustila záves z jej rúk a obrátila sa ku mne. Premerala si ma, keď sa usadila na postel.

"Takže ideme na ohňostroj?" hádala som. Na moju tvár som nanášala správne kontúry. Lynn už bola hotová a tak sa len obšmietala v mojom okolí.

"To som ti už povedala. A švihaj. Ted tu bude onedlho." zamrmlala. Začala som si upravovať obočie a neskôr oči, keď moja bohyňa tŕpla nedočkavosťou. Nemôžem uveriť, že idem do nového roka s prekvapením. Už to je prekvapujúce. Lynn moje nadšenie ignoruje a keď svoju prípravu dokončuje a horko-ťažko vstávam zo zeme zapozerám sa na svoj odraz v zrkadle. Na mojom tele sa zvíja sivý voľný sveter, čierne jeansy a čierne topánky. Nič zvláštne. Chcela som byť trošku výnimočná, tak aspoň ten výraznejší makeup. Od Lynn som s nelíšila. Mala oblečený kabát a po ním károvanú košeľu. Myslím, že to jej prekvapenie asi nebude luxusné, to by sa nachystala ako do kráľovstva.

"Tak poď! Počkáme ho pred domom." zvolala som na svoju lenivú kamarátku. Tá si pritiahla nohy bližšie k telu a rozhúpla sa ako na hojdačke. Zrazu to nebola kamoška ale akrobatka. Šialená frizúra, keď oboma nohami pristala na zemi s rukami vo vzduchu. "Trápne." podpichla som ju a na ruku som si zavesila kabát.

"Ale no tak. Veď sa mi to podarilo." nechápala môj zámer a snažila sa mi to vyvrátiť a ja so pre zmenu neargumentovala. Vyšla som z izby aj po schodoch. Objavila som sa na prahu obývacej miestnosti, kde sa dohrával rok mojej rodinky. Pamätám si ako by to bolo včera, keď som tu takto stála po prvý krát. Vtedy som sa rozhodla sláviť Silvester kamaratmi. Rvalo mi srdce nechať ich samich rovnako ako dnes.

No moja mama sa len s nadšením usmiala: "Vyzeráte úžasne." zvolala.

"Ďakujeme." usmiali sme sa s Lynn.

"Netuším kedy prídem. Sľubujem žiadny alkohol, drogy ani nič." vravela som ten istý sľub dookola.

"To je v poriadku, zlato. Lynn nám už všetko povedala. Bež sa baviť." povedala moja mama. Ona im povedala všetko a mne nič! Zbláznila sa!

"Majte sa." zakývala som na odchod. Miestnosťou sa ozvali len všakovaké pozdravy až sa mi chcelo zasmiať, no to už sme boli pri dverách a dolaďovali sme posledné detaily. Lynn sa stále popod nos škerila. Čo má za lubom?

"Prestaň s tým." karhala som ju.

"Ja predsa nič nerobím."

"Prečo to mám ja ako tajomstvo a im si to povedala?!" zháčila som sa, keď sme vyšli z domu. Bola trochu zima, mali sme si vziať rukavice, či aspoň teplejšiu obuv. No na to už je neskoro. Lynn si so mnou preplietla prsty a prešli sme pred domom aby si nás Ted lepšie všimol.

"Sranda ako si nedočkavá." zasmiala sa. Do jej ruky som zaryla nechty. Lynn poskočila a vytrhla ruku zo spojenia. "Zjančila si sa?!" zamrmlala nechápavo a obzrela si ruku.

"Nie Lynn vôbec si neužívam, že všetci vedia kam ideme len ja idem za debila." zahundrala som.

"Neboj. Budeš nadšená." opäť ma chytila za ruku. Na ceste sa objavilo prvé a jediné auto. Bol to čierny mercedes a na streche sa mu tíčil svetlý nápis TAXI. Zastal pred nami a Lynn hneď siahla po kľučke. Otvorila nám dvere a vnútri už sedel Ted.

"Šťastný a veselý!" zvolal a Lynn prekrútila očami.

"Tak čo sa chystáme robiť?!" predbehla som Lynn dúfajúc, že mi Ted prezradí niečo viac, no ma vražedne prebodala jej obrovskými očami. Ted si to však ani nevšimol a už bol z cela úplne nachystaný povedať mi celý dnesný plán.