Unthinkable

Unthinkable 8

Dnes je to presne 9 dní, čo som bola naposledy s Ethanom čo i len chvílu sama. Nie, že by sme nechceli. Práveže chceli, až moc. No jeho "populárna" partia nám to neumožnila. Buď má tréning, alebo je vonku s partiou a jeho takzvané dievča opäť vála šunky doma pri filme. Nie som žiarlivá, len som dúfala, že sa mi bude viac venovať. Ale pravda nekráča krok po kroku s predstavami. V predstavách o nás dvoch som neustále tým tieňom za jeho postavou. Možno pre to so mnou nikam nechodí. Isto sa za mňa hanbí. Tak ako Ivy. Sme si tak podobné a pri tom tak rozdielne, že sa ku mne v škole nikdy nepriznávala. Možno, len keď som bola maličká a neškodná. No dnes je to iné Ivy získala prácu v J&J s.r.o ako asistentka riaditeľky Johnsnovej. Opäť si trocha šplhla na cestu na Harvard. Je to trochu somarina, no myslím, že skoré ranné vstávanie ju opäť niečim skrášlilo. Začala sa malovať na štýl Kim Kardashian čo jej dodáva väčší luxus. Často si kladiem otázku, prečo je toto krásne dievča stále samo? No ako hovorí Ivy, na lásku má čas, ona chce byť vzdelaná. A tu sa zjavím ja. Jej opak. Netúžila som po láske. To Ethan, zjavil sa tu tak náhle a ja som naletela. Možno sa len pohráva a žiaden vzťah nechce. Alebo je len ovplivňovaný tamtou skupinkou?

"Ria! Počúvaš ma?!" vyhŕkla Lynn a ja som sa prebrala z menšieho tranzu. Dnes mala na hlave  malé drdolčeky, vyzerala nesmierne rozkošne.

"Jasné, že áno."

"Tak čo som povedala."

"Niečo a Evelyn a to jej: Kriste Pane Lynn! Už sa začni chovať!" napodobnila som hlas Evelyn Millsovej. Kráľovnej ročníku. Bola to dlhonohá bruneta s obrovskými prsiami. Bola jediné dievča na základke, ktorá si nemusel vypchávať prsia. Lynn sa jej vždy na plaveckom vysmievala za bradavky, ktoré sa jej v bazéne nesmierne naježili.

"O môj bože! O môj bože! Ide ti sem Ethan!" obzrerala som sa. Mieril ku mne a kam inam. Opatrne sa ku mne naklonil a začal mi šepkať do ucha: "Stetneme sa po škole na basketbalovom ihrisku." pobozkal ma na líce a pokračoval v ceste k stolu svojej partie. Lynn na mňa ešte chvílu hladela. "Bože! Vy dvaja ste tak romantický!" rozplívala sa. "No jediné čo nechápem je, prečo si nesadol ku nám. Radšej išiel za to poondiatou Evelyn."

"Ja viem! Aj mňa to štve, ale nemôžem mu rozakazovať. Pochop nie sme spolu ani mesiac."

"A môžno je len zvrhlík v utajení a chce ťa pretiahnuť za tribúnov." podvyhla obočie.

"Fuj!! Prestaň s tým. Dúfajme, že žiadny zvrhlík nie je." obzrela som sa na Ethana, ktorý si volačo ťukal do mobilu. Nervózne poklepkával nohou, akoby bol z iného sveta. Hádam je všetko v poriadku.

_____

Prišla som na ihrisko, ktoré zívalo práznotou ako obvykle. Usadila som sa na tibúnu. Vzala som svoj mobil.

-Kde sa toľko túlaš? :(

-Keď prídem, tak prídem...

-Je všetko v poriadku?

-Áno! Vydrž.

-Tak fajn!

Odoslala som správu a mobil som odhodila naspäť do tašky. Prečo je taký nazúrený? Možno už prichádza. Mojím smerom sa valí skupinka štunetov, prechádzajú po trávniku futbalového ihriska, na ktoré je náš riaditeľ tak moc hrdý. No Ethan medzi nimi nie je. Chvála Bohu! Aspoň nebudem museť znášať reči tých namyslených trupiek s ktorými poslednu dobu trávy toľko času.

"Nazdáár." ozvalo sa spoza tribún. To už sa ku mne valil Ethan. V ruke držal basketbalku. Trocha sa  s ňou pohrával. Keď zazrel môj pohlad , ktorým som ho nesmierne prepalovala nezdržal sa ďaľšej poznámky. "Čakáte tu snáď na mňa dlho slečna Grantová?" usmial sa len jedným kútik úst a rukou poukázal svojim smerom.

"Neskôr sa prísť nedalo?" vyzvedala som. Bolo príjemne cítiť jeho dobrú náladu.

"Tak sa nedurdi. Aspoň som prišiel."

"Ja sa nedurdím. Len by si si mohol ceniť, že som si na teba našla čas v mojom nabitom programe." vysvetlovala som mu. Ethan si vyložil nohu na lavicu vedla mňa, jednou rukou sa podopieral a v druhej zvieral loptu. Mal postoj skutočného športovca.

"Prezraďmi, čo také si dnes mala na práci."

"No vieš, asi by som sa venovala Simpsnovcom."

"Ale ja mám lepší program." podvyhol obočiek zaujato.

"Odmietam hrať hru na vyzliekanie."

"No tak Ria! Nekaz srandu." zosmutnel. "Chcem hrať niečo na spôsob pravda-skutok-odvaha len s basketbalkov. Alebo sa snáď netrafíš do koša?" doberal si ma.

"Jasné, že sa trafím." vyskočila som. Ethan ma hneď nasledoval. Obidvaja sme stáli pod košom ako priklincovaný. "Začni." naznačila som mu.

Ethan sa nastavil na správny uhol. Ruky vypažil a naposledy ma vyhladal pohladom. "Skutok!" vyhlasil a odhodil basketbalku priamo na kôš. Výťazne sa zaškeril. "Tak Grantová. Jednu pusu na uvítanie!" usmial sa a našpúlil pery.

"Si ako malý." pristúpila som k nemu a pobozkala som ho na líce. Ethan ma neustále sledoval.

"Chcel som na pery, takže ešte jednu!" vystrelil ruky k mojim bokom. 

"Tak to teda nie! Mal si si vybrať odvahu." poúčala som ho. Horko-ťažko som sa vydriapala z jeho zovretia. Vzala som loptu zo zeme a opätovne som sa postavil ku košu. 

"Odvaha!" ozvala som a vystrelila som loptu ku košu. Tá sa jemne pogúlala po jeho hrane až sa prekoprcla na stred. "Hááá! Dolu tričko Hughes!" vyšlo zo mňa.

"Ale! Nejaka si nedočkavá." podpichoval ma. Chytil okraje trička a pretiahol si ho cez hlavu.
"Spokojná?" vzal loptu.

"No neviem. Dúfala som, že to bude trocha viac." opätovala som jeho neustále doberanie. Ethan pokrútil hlavou a zadrimbloval loptou pod kôš. Basketbalku odhodil a dal kôš. Otočil sa ku mne. Jeho šibalský úsmev prezrázal, že sa chystá urobiť niečo čo nemá v pláne.

"Teraz máš možnosť napraviť tú predchádzajúcu pusu." dodal a pomaly si to nasmeroval mojim smerom. Ruky som mala založené na hrudi.

"Neplatí. Zabudol si povedať, čo si vy..." rozkecala som sa, no to už Ethanova ruka obímala moju sánku a jeho pery si opatrne dlaždili vstup k môjmu jazyku. Nečakala som ani moment a hneď som spolupracovala. Už som ďalej nebola schopná udržať svoje telo na uzde. Ruky sa mi zdali byť tak ťažke. Pomaly sa mi presúvali na jeho odhalenú hruď, ktorá sa mi zdala ako jediné schopné miesto na podopretie. Zavrela som oči a nechala som sa ovládať Ethanom. Áno zlato, len ma bozkávaj! Neustále! Môj krk, prsia, ruky všetko načo len pomyslíš, pretože dnes som len tvoja Ethan. Len tvoja!

"Hej! Ethan, ideš alebo čo?!" ozval sa hlas Jwaya. Ethanovho nové parťáka, ktorého som v skutku naozaj nemusela. Rýchlo sme sa ovládli. Chytila som Ethana za ruku. "Do riti!ô ponadával si. "Zabudol som. Hneď prídem!" zvolal na neho.

"Čo? Kam ideš?!"

"Na tréning. Zajtra je ten zápas." pustil ma a zbieral svoje tričko zo zeme. Prečo to robí?

"To tam musíš byť?"

"Jasné, že áno! Ak chcem byť v týme."

"Aha tak v týme." prehrabala som si brčky a otočila som sa k tribúnam. Vzala som svoje veci.

"No tak nebuď urazená." zháčil sa Ethan.

"V pohode chápem to. Je to pre teba dôležité, tak sa mi potom aspoň ozvi." zahrala som to.

"Určite.

"Jasné! Bež trénovať, nech si najlepší."

"Si úžasná!" pobozkal ma do vlasov. "Potom ti píšem." rozbehol sa za Jwayom a mňa tu nechal, stáť ako šedú myš. Tak takto som si to určite nepredstavovala.

"Trocha sklamaná, však?" .....

Prepáčte, že opäť tak neskoro:( dúfam že vás to tak hrozne nenudí.