Unthinkable

Unthinkable 27

Ahojte!! Poslednu dobu pridávam časti, ktoré uznávam stratili šťavu. Chcem sa za to ospravedlniť. Dúfam, že cez toto blbe obdobie budete mať so mnou trpezlivosť a story neprestanete čítať. Ďakujem za votes aj reads i ked je ich trochu menej, hrozne ma potešia...

!!! UPOZORNENIE!!! Poslednú dobu Ria skúša cigarety a podobnè veci, i keď ich ona berie ako super vec, nechcem vás k fajčeniu nabádat ani nič podobné. Fajčenie vždy škodilo a aj bude škodiť zdraviu, ak nie hneď na začiatku tak časom sa to ukáže. A vždy sú lepšie cesty k zabíjaniu démonov, ( knihy, myšlienky, smiech).
PSS: CHCEM vám ODPORUČIŤ jednu úžasnú STORY: volá sa Zostaň Sama Sebou od SaproK.. jej prvý príbeh, no podľa mňa je to Tooopka!!

Dnešný deň bol rovnako bláznivý ako celý môj život. Prvý krát som si sama kúpila cigarety a spáchanie tejto lži je omnoho vzrušujúce ako Ethan, či láska. Mením sa zo sekundy na sekundu s cítim sa ako znovuzrodená. Pred začatím školy si pred jej žltou budovou nenápadne jednu zapalujem a vkladám si ju medzi pery. S vydýchnutým jedom unikajú aj moje problémy a je to na nezaplatenie. Zostavalo desať minút do začiatku hodiny a zatiaľ čo som sa snažila cigaretu vyfajčiť v strede parkovisku zastalo Ethanovo auto. On z neho rozhorčene vystúpil a motor nechal naštartovaný. Veľmi ráznym krokom prešiel k čiernemu SUV Mercedesu. Zabúchal na čierne sklá a "vytrhol" dvere šoféra. Z auta sa vystrčila hlava nášho riaditeľa. Ethan ho chytil za košelu, tesne pod krkom a tak povediac na neho drzo artikuloval. Čo sa tu pre Boha deje!
Riaditeľ Brendon ho odsotil, predsa je len silnejši a skúsenejši. Rukou sa ohradzoval, no zvonček za mnou hlásil hodinu a ja som odhodila svoju cigaretu na chodník, tak ako všetci. Keď som opäť pozdvyhla hlavu riaditeľ Brendon už kráča smerom ku škole, zatiaľ čo Ethan parkuje auto. Hrniem sa davom študentov neschopná slov. Podlamujú sa mi kolená. Tak predsa to nebýva len z lásky.
Ďalšia bláznivosť tohoto dňa bola hodina chémie. Keď sa ku mne do dvojice opäť vtrel Jway. Celú hodinu sme len mlčky stáli vedľa seba, len občas sme si podali chemikálie či banky alebo odmerky.

"Ako sa máš?" Prehodil po chvíli môj ústavného premýšlania.

"Do nádoby nalejeme do tretiny roztok.." vravel učiteľ.

Obzrela som sa na Jwaya, ktorý si dupkal nohou: "V pohode a ty?" Opätovala som mu otázku. Ešte sa na pár momentov obšmietal, no potom sa na mňa uprene pozrel.

"Počuj. Nevieš či Jade teraz niekoho nemá?" Zaujímal sa. Tak už nie som stredobodom záujmu ja. Možno to dobre, no vo mne sa zlomil malý prútik mňa. Zahriakla som sa. Neviem čo mu povedať. Jway má právo byť šťastný, aj keď bude s Jade. Až teraz sa mi spája ako nenápadne som ho namotávala, zatiaľ čo som podvedome túžila po Ethanovy. Už ma však nemiluje ani jeden. Nemiluje ma ani sen. Nemiluje ma ani záložný plán. Som hajzel v ženskom tele!!

"Ty snáď nevieš, že sa rozišla s Teddym?" Nechápavo sa na mňa zahladel.

"Ale viem, len rozmýšlam." Vyhŕkla som.

"O čom?"

"Samovražda, obesenie, smrť.." predhadzovala som rozne temné slová. Jway si ma zreteľne prezeral. Žeby som ho vystrašila? Tak to určite. Možno som to urobila zámerne a on ma bude pokladať za blázna. No je to v poriadku. Ja mu Jade jednoducho nedohodím!

"Ako to myslíš?" Zvráštil obočie. Neodpovedala som mu, len som podvyhla ramenami a kývla hlavou do strany. Zvyšních päť minút z hodiny bolo hlavne a uhýbaní očných kontaktov. Žial, vždy neúspešné.

***

Prechádzala som prázdnou chodbou, zatiaľ čo všetci študenti boli už dávno v triedach. Bolo tu zvláštne ticho, akoby to ani nebola naša škola. Vyhla som sa fyzike aj matike, nebola som na obede ani cez prestávky s babami. Prechádzala som okolo chlapčenských záchodov, keď sa dvere prudko otvorili a trafili ma. Ustúpila som len asi o pol kroku vzad a sledovala som dotyčnú osobu vychádzajúcu von.

"Drbe ti!" Nadávala som rozhorčene, no zároveň som len šepkala. Vo dverách stál Ethan. Ako naschval! Zatvoril za sebou a pozrel sa nechápavo na mňa. Ruky som si obmotala okolo pásu, túžila som sa objať.

"Prepáč nevidel som ťa." Upokojujúco podvyhol ruky oproti mne. "Si v poriadku?" Spýtal sa rozpačito.

Chvílu som premýšlala čo mu poviem:"Mala by som byť v neporiadku?" Sarkasticky som šepkala.

"Vidím aké máš kruhy pod očami, či ovisnuté ramená." Poukázal na mňa ako si zastrčil ruky do vreciek od nohavíc.

"A ty si v pohode?" Opätovala som mu zvráštenie obočia, "Alebo by sme sa mali skôr spýtať, či je riaditeľ Brendon v pohode?!" Ethan prehĺtol zopár zlých slov, prehrabal si vlasy snažil sa ukročiť bokom.

"To kurva nie je tvoja starosť!" Vravel spoza zubov.

"Tak sa ty nestaraj o mňa." Prekrýžila som si ruky na hrudi.

"Správaš sa ako vymletá." Vyplul na mňa.

"Lebo ty sa správaš ako anjelik." Sarkasticky som pohodila rukou a prešla som ignorujúc ho popri ňom. On sa však rozhodol ísť za mnou. Nevšímala som si ho ani to ako ma občas skúsil potknúť, či štuchnúť.

"Myslíš si, aká si hrdinka keď si začala skateovať! Aká hrdinka si, keď fajčíš alebo sa bavíš s nejakými pochybnými ľuďmi! A ako ti je ublížené!" Zajajkal, "Si úboha, zaškatuľkovaná suka! Ty naša chudinka!" Prešiel vedľa mňa. Šepkal, no jeho slová boli viac ako vypluté. "Všetci ťa teraz budú ľutovať, lebo som tvoja sestra je tehotná s chalanom, ktorý ťa obral o to tvoje skurvené panenstvo! Aj tak pochybujem, že si ešte stále panna." Zasmial sa. Odbočila som do tmavšej chodby, ktorou sa smerovalo do menších učební zameraných na krúžkovú činnosť.

Chcela som ho ignorovať, ale keď sa ma opäť chystal zosmiešniť, nemohla som sa udržať a otočiť k nemu. "Už sa cítiš lepšie?!" Spýtala som sa nahlas ako som spravila zopár krokov vzad. Ethan ma prebodavo sledoval, no zrazu sa už k slovám nezmohol. "Odpovedz!" Odsekla som. Prečo je teraz ticho? Prečo je ticho keď ma vidí zlomenú.

"Ria." Precedil spomedzi zuby. Až keď spravil krok ku mne a pokúsil sa chytiť moju ruku, trhlo mnou. Do môjho srdca udrelo tisíc bleskov a v očiach ma zaštípali prvé slzy. Čo som to spôsobila?

Ethan sa zahladel k zemi. Vedel, že tie slová čo povedal sa už späť nevezmú. Na mojim lícom preletela prvá slza a ja som si ju utrela skôr ako Ethan stihol zdvyhnúť pohľad na mňa.

Vždy som si myslela, že milovanie niekoho je jednoduché. Že je to ako zaspávanie. Trvá dlho a ťažko, no hneď ako sa ocitnem v snoch, som ako vo svete kde je všetko možne. Som však sama, samučička. Som chudera. Som zbabelec. Som falošná. Som suka. Som sama. Ako to bolí! Má láska takto bolieť!

Zalapala som po dychu a skôr ako som si všetko v hlave stihla premyslieť zahnala som sa a prilepila som svoju ruku na Ethanové líce. Jeho hlava sa naklonila do strany a keď som zložila ruku, moja červená ruka zostala nakreslenä na jeho líci. Čo som to spravila?!

"Prepáč." Dodal napokon ako sa zlomene pozrel na mňa. Zlomila som ho. Som obludná!!

"Pre-prepáč." Čkala som ako som sa od hanbi prepadla pod zem a ako zbabelec pred ním utekám späť do hlavného krídla školy. Neschopná, čo i len chôdze, som si čupla k skrinkám a pritiahla som si svoje nohy bližšie k telu. Neustále sa mi zobrazujú jeho zlomené oči. Chcem zabudnúť na tú facku. Či jeho bipolárny výstup. Zabudnúť na hádku s riaditeľom, Carterom. Zabudnúť na našu lásku, sex, na Ethana. Zabudnúť na všetko čo sa tento pol rok polazilo. Na Carterovo zdravie, naše finančné problémy, na Ivy, na Lynn, na Tamaru, na Jway, na Teddyho a Jade. Na mňa samú. Bože! Som úboha špina! Nenávidím sa! Nenávidím sa! Nenávidím sa!!

Jedna extrémne krátka časť. Ale teraz sa to baozaj inak nedá, lebo udalosti deja ma k tomu tak nejak tlačia. Tak čo poviede? Páči sa vám? na minulej časti bolo veľmi malo reads, tak dúfam, že keď ich teraz budem písať trošku kratšie, tak, že sa nenahneváte. Ale aj tak ďakujem za tých zopár reads teeba sa tešiť aj z maličkostí.

HOPE U LIKE IT