Unthinkable

Unthinkable 4

"Čo som pokazil? zašepkal.

"Ale nič." zavádzala som. 

"Je to šialené." Ethan si zakryl tvár rukami. Zhlboka sa nadýchol.

"Čo?" spýtala som sa.

"Bože!" vzdychol, "Chcel by som s tebou spať." vyprskol.

"Čo?" zopakovala som nechápavo.

"Nemyslím sex. Myslím len spať. V objatí s tvojou rukou na mojom hrudníku  a moje paže okolo teba. A keďže čisto náhodne zabudnem zavrieť okno, ostane nám chladno, čiže sa musíme túliť ešte viac. Nemusíme sa ani rozprávať, len spať, v tichu. To by ma urobila blažene šťastným." zajasal a natiahol ku mne ruku. Naďalej som ho sledovala a bez pohybuje som ruky nechala spustené vo svojom lone. Ethan zmráštil obočie a netrpezlivo si oblízal pery.

"No ták." prosíkal ma. Vložila som svoju ruku do tej jeho. Ethan ma rýchlo stiahol a ja som sa na neho ťarbavo zvalila. No rýchlo som sa pozbierala. Rukami som sa zaprela o jeho dosť silnú hruť.
Ležal podomnou a rozkošne sa usmieval. Všetky moje brčky mi padli oklo tváre a ja som isto vyzerala ako dáka mrkva. Ale tie jeho dokonalé oči, ktorých oriešková farba sa v tomto svetle menila na čierne a ich odraz ma v nich začal obkreslovať. Ethan na mňa hladel, tak ako by si každé dievča prialo. Hladel na mňa ako hladia všetci chalani na moju sestru. Položil ruku na môj krk a palcom mi prechádzal zo sánky až na pery. Zrazu po mojom chrbte prebehlo tisíc malých mravčekov. Zavrela som oči a vnímala som ten pocit bezpečia, pokušenia. Emocie a vzrušenie po nepoznanom vo mne šantilo. "Prosím." zašepkala som.

"Prečo sa ťa bojím pobozkať a prečo mi to príde ako hriech?"

"Prestaň takto hovoriť. Desí ma to." dodala som.

"Ja len hovorím to čo cítim."

"Musím ísť." začala som sa zdvýhať na vlastne. No Ethan sa postavil hneď za mnou.

"Nechcem žiadne zlomené srdcia."

"Ako to myslíš?"

"Nechcem vzťah, len sa s tebou zahrávam a to je nesprávne." začala som kráčať preč. Ethan šiel za mnou, no ja som sa nezastavovala. Vyšla som až na terasu, kde už všetci sedeli a jedli pripravené jedlo. Prešla som k mame a otcovy, ktorý už sedeli vedľa seba. "Mami smiem ísť už domov?" zašepkala som jej pri uchu.

"To už? Nedokážeš tu ešte chvílku sedieť?" naliehala otázkami. Ethan si sadlo na voľné miesto pri stole.

"Vydržala by som, no ešte sa necítim dobre." zkonštatovala som. Mama sa prehrabala v taške a vytiahla kľúče.

"Ale rovno domov." dodala mama a podala mi ich.

"Ďakujem mami. Mám ťa rada." usmiala som sa, vzala som klúče a odkráčala som pre. Ethan sa na mňa ani nepozrel. Nevadí, isto tak bude lepšie.

___________

Vyšla som zo sprchy a zabálila som sa do uteráka. Opäť som sa vrátila do izby, no to už som započula zvuky prichádzajúce z obývačky. Prešla som po schodoch až do predsiene kde sa už teperili naši.

"Ahoj srdiečko." zašepkala mama.

"Ahoj. Prečo šepkáme?" spýtala som sa jej nechápavo.

"Neviem nemá to dôvod." začala sa škeriť. Asi si nadpriemerne vypila. Super, zajtra to proti nej použijem.

"Ria."  za mnou sa objavil otec.

"Prosím ťa chod sa pozrieť na Lukeho, či už spí. Aj ty by si už mala spať." správal sa tak starostlivo.