Unthinkable

Unthinkable 12

Kolko krát človek môže mať naozaj rád, dočista z lásky? Dva či tri krát tak to nie. Veď aj jeden krát je dosť. Že priatelstvo! Jak živ som priatelstvom neopovrhovala, tak ako dnes. Nikdy som sa na seba tak nehnevala. Myslela som , že som silnejšia. Že sa v skutočnosti nezamilujem tak rýchlo. Že nedovolím aby sa so mnou ludia pohrávali, tak ako dnes on. Žiadny môj únosca, už len Ethan môj kamarát. A tak opäť sedím tu v jeho aute a túžim újsť. Ďaleko od všetkých. "Tu je to. Zastav!" Preruším myšlienky a vystriem svoje rozvalené telo. Ethan zastaví svoje auto pred jedným z domov. "Dík za odvoz. Tu žijú moji starký zvládnem to aj sama." Pohladila som si vlasy a siahla som na dvere. "Si v pohode."
"Jasné kamoško... vidíme sa zajtra. Paa." Zahrala som fenomenálny výstup. Vystúpila som z auta a čo najsilnejšie som buchla dverami. Spoločník. Z auta vystúpil velmi rýchlo. Toto miesto dobre poznal a tam sa vybral po chodníku k dverám. Kráčala som za ním. Sťahujúc gumičku z vlasov som zazvonila na zvonček tohoto tomu. Vlasy zahalili moje ramená a tak Ethan nedokázal vidieť na moju zlomenú tvár. Otvorili sa dvere a v nich sa zjavila Maria.
"Dnes nemám rebarborovú štrudlu." Ozval sa moj traslavý hlas. Mária vykúzlila ten najčarovnejší úsmev aký mi v tejto chvíli mohol pomôcť. "Poď sem srdiečko." Otvorila mi náruč a ja som do nej vbehla ako malá. Už som nedokázala byť silná a hneď ako naštartoval svoje luxusné auto, spustila som vodopád sĺz. Ethan odišiel.

____________________________

"Jade ona je už v škole!" Volala Lynn od dverí. Nacupkala ku mne a zvalila sa do vedlajšej lavice. Prehrabala si vlasy a nakúkala mi do tváre. "Ja ťa vidím debilka." Podpichla som ju .
"Niečo sa deje nikdy takto nezávysláčiš." Zkonštatovala.
"A čo tu robíš tak skoro?" Pripojila sa Jade.
"Šla som s otcom trochu skôr."
"Aha trochu skôr. A kde máš Ethana?"
"Nemám Ethana. Sme len kamaráti a..a čo sa tak staráte?"
"Klíďo-píďo brácho. Poslednú dobu si strašne na nervy." Zháčila sa Lynn a prehrabala sa v taške až k mobilu.

_________________________

Dvojhodinovka chémie. Nič nudnejšie som na tejto škole nezažila. Nebolo by to také hrozné, keby si Jade nezmenila predmet. Nehala ma tu samu a keď sa ešte na začiatku roku rozdelovali spolusediaci, trpím tu bez parťáka. Učitel Frankie prvú hodinu vkuse posúva samé nezáživné prospekty a tesne pred koncom hodiny nam prikáže robiť pokus. Nie je iná možnosť ako tu trčať cez prestávku a pracovať. Naviac sa sem zapísal aj Ethan, a tak ten jeho hlas musím počúvať dookola znovu a znovu. A aby som sa cítila lepšie Frankie k nemu zadelil Anny takže falošné chychoty sú tu na dennom poriadku. Hneď ako zazvonilo Frankie odišiel z triedy a my sme bez povšimnutia pokračovali v práci. "Ahoj blbko." Postavil sa vedla mňa Jway. Upriamila som na neho pozornosť. "Čo potrebuješ?"
"Máš tu volné, či nie?" Zaksychtil sa a párkrát zažmurkal.
"Tak fajn." Položila som skúmavku do stojanu. "Povieš mi o čo ti ide?" Hladela som spýtavo.
"O nič nepochopitelne, len tamten čavo je trochu nešikovný tak hladám niečo lepšie." Vysvetlil.
"Aha." Oblízla som si pery a obzrela som sa, "Tak nalej to do odmerky." Ukázala som na skúmavku. "Asi do polovice." Dodala som.
"Oukej!" Vydal zo seba a načiahol sa po skúmavku, keď v tom ju na seba celú vylial. "Do riti!" Vyskočil. "Čo s tým mám robiť?!" Pohadzoval rukami. Hystéria z jeho hlasu nola tak humorná. Ruky som mala do široka a tak som ho chytila za rameno. "Upokoj sa. Je to len obyčajná sol." Dopovedala som a jamky sa mi začali prehlbovať.
"Takže sol." Chmatol po obyčajnom poháriku s ďaľšou skvapalnenou solou. "Obyčajne kuchynská." Poukázala som. "Čo sa rehoceš?" Namočil prsty dnu a následne ma ošpliechal. Zagánila som sa. Menšie množstvo kvapiek mi pristalo priamo na tváry, ale môj úsmev stále žiaril. Rýchlo som strčila prsty do pohára a vrátila som mu útok. "Hej!" Vyhlásil. Začali sme sa predbiehať v šplechotaní kvapôčiek solnej vody. "Hej vy dvaja! Upokojte sa! Tu nie ste na ihrisku." Ozval sa postarši učiteľ vo dverách. V ruky mal plné učebníc. Jway sa začal brániť. "Hovoril som jej, ale Grantová je nepochopiteľný prípad." Vravel sj potom čo učitel odišiel. Zostala som na neho hladieť ako skutočné nemehlo. "Si pako." Pokrútila som hlavou a podala som mu vreckovku....
Zvyšok hodiny prebiehal nezvyčajne príjemne. Vždy ako sa na mňa Jway pozrel musela som sa škeriť ako detsko. Na konci hodiny ma odprevadol ku skrinke, ku skrinke, ktorá bola len neďaleko učebni. "Vidíme sa kolegyňa." Rozlúčil sa a odkráčal si svojou cestou. Odomkla som skrinku a vymenila som nepotrebné knihy. Ešte som sa chvýlu hrabala v taške po balzam na pery a keď som zavrela dvierka zjavil sa tam Ethan. "Ahoj." Smeroval spýtavý pohlad ku mne. "Bože!" Zajasala som.
"Hmm." Pomykal hlavou. "Nejako ste sa spriatelili." Naznačil.
"S kým?" Nechápala som. "S Jwayom?" Ukázala som jeho smerom. "Vždy sme boli kamoši." Dodala som.
"Aha. Tak kamoši? A to ti mám akože veriť?"
"Ale neboj. Ty si moja najlepšia kamka." Ironicky som sa usmiala až sa mi z toho spravili vrásky po tváry.
"Ach ty si neskutočná!"
"Tak sa maj kamoš." Potlapkala som ho po ramene.
"Ja ti ukážem kamoša." Skýkol po mne. No ja som bola dostatočne ďaleko. Takže som si mohla dovoliť ignoráciu. Nech mi dá konečne pokoj. Čo sa on má do mňa starať? No to si ja len tak nenechám. Chabé vyhrážky, s tým mi neublíži.. to ja mu ukážem!