Unthinkable

Unthinkable 30

Ahojte lasky krasky krasne sviatky i keď neskoro. :) chcela som tuto časť pridať pred Vianocami a na Vianoce Vianočnú časť no rodinnozdravotne problemy mi to neumožnili, tak to bude posunuté. :)

Ps:Zverejnila som nuvu story LITTLE DO YOU KNOW... bola by som rada ak by ste si ju prečitali ak sa vám moje písanie teda páči. Uvidim ako sa jej bude dariť, či ju necham zverejnenú :( :)

Ps: 30 časť, len vďaka vám ste skvelé

Niekedy je jediný dôvod prečo sme smutný a robíme isté veci, ktoré nechceme je jedine ten, že by to tak mohlo byť lepšie. Ja to však nechápem, i keď to čo robím je správne, niečo ma otáča späť. Tento krát na mňa siahla JADE a ja som zostala v pomykove. Dokonca som sa prichytila ako zatínam päste popri tele. Jade sa však usmieva: “Čau Ria. Poď si sadnúť, čakám tam len na teba?” vyhŕkla v dobrej nápade.

“Ty sa ani trochu nehanbíš?!” neveriacky som začala. Toto bolo pre mňa raz tak bolestivé ako rozhovor s Ethanom. Práve som sa chystala dať zbohom človeku, ktorý mi bol ako sestrou.

“Čo to trepeš?” hrala sa na nevedomú a mnou v tom prechádzala zlosť.

“O tvojom novom vzťahu s Ethanom.” konštatovala som s iróniou v hlase. Jade úsmev spadol a ja som zaťaté päste spustila. “Ale to je v poriadku zlatíčko.” pohladila som ju po ramene, “Ja už vám prekážku robiť nebudem.” dodala som. Jade si preložila ruky na hrudi a v jej tvary bolo čitateľné pohŕdanie. No to tam byť nemalo! Zostala som zaskočená nad jej preložením rúk na hrudi.

“Tak princeznička zistila, že nežije v rozprávke a že sa to už viac netočí len okolo nej.” Nahradila moju iróniu. Tento krát som bola zaskočená, no naďalej som sa bránila.

“Nikdy to nebolo o mne. Prepáč že som aspoň raz chcela byť šťastná.” ohradila som sa. Nato len Jade prekrútila očami.

“Vidíš si tak slepá, že ani nevieš ako ružovo si žiješ!” vyhŕkla.

“Ty nemáš ani zďaleka zdanie o mojom živote.” pristúpila som bližšie k nej. Jade bola o čo si vyššia čiže opäť sa prevyšovala nado mnou.

“Mám v tom sakra dobrý prehľad. Ethan mi totiž povedal všetko čo tvoje krehučké srdiečko trápy.” zahryzla si do pery. Zdalo sa mi akoby v jej očiach žiarila chuť po pomste.

“Gratulujem. Získala si až to čo som mohla mať ja.” zveličovala som situáciu po hodením rúk. “Čo ti to dalo? Hmm? Že zničíš city toho chalana, alebo ti ide len o nezmyselnú pomstu? Nechápem čo sa s tebou stalo! Takáto si nikdy nebola.” nechápavo som sa zamračila. Jade však držala tú jej pretvárku dobre.

“Som rada, že si si všimla, no už ďalej nebudem vašou treťou. Nebaví ma byť váš prívesní vozík a ťahať sa s vami do sračiek!”

“Tak to si mohla povedať skôr a nie sa tu pretvarovať na skvelú kamarátku.” pohoršila som zatiaľ čo Jade stále pretáčala očami, čo ma ešte väčšmi vytáčala. Videla som ako maskuje pocity, nemohla som pochopiť prečo to robí. Prečo ma zrazu nenávidí?

“Už to viac robiť nebudem, alebo skôr nemusím. Mám nové kamarátky.” podvyhla obočie do víťazoslávneho úškrnu. “Mám nového chalana a onedlho aj nový život, bez problémovej spodiny.” zdôraznila ku koncu.

“Nech je ten tvoj nový chalan šťastný ale ty nie! Pretože hovno ako ty si to nezaslúži! Prajem ti aby sa tá tvoja múdra hlavička spamätala skôr ako ti padne na dno skôr ako sa tam sama čo chvíľu dostaneš. Len sa ešte raz obhliadni a zamysli.. koľko priateľov vlastne ešte hodláš zničiť?!” zvolala som pred tým ako sa jej telo úplne z cela natlačilo na moje. Vzdychla som jej do tváre ako som sa otočila k odchodu. Chcela som to ukončiť aj s ňou, no nečakala som, že to skonči takto. Vlastne som nečakala nič. Jediné čo som chcela začať znova.