Unthinkable

Unthinkable 16

Ahojte. Chcem sa poďakovať za vela reads aj votes aj tie zatial kladné komentáre. Ste zlatíčka. No čím ma viac kope múza tým dlhšie sú moje príbehy a tak ma zaujíma či radšej máte dlhšie či kratšie časti? A kedže je tu už nový školsky rok tak nech sa vám v ňom darí. Aj na ďalej čítajte a hlasujte. Ďakujeeem   

Dnešný večer šiel plným prúdom v pred a jediné čo som pod náporom nervozity a trápneho pocitu mohla urobiť, bolo sledovanie neoniek, malých hviezd na oblohe a plno prezlečených detí na ulici. Blížili sme sa ku škole. Jway odparkoval na poslednom volnom mieste a vypol motor spolu s rádiom, ktoré už nebolo potrebné. Celým parkoviskom, ba dokonca aj našim autom sa niesla skvelá hudba a množstvo svetiel. Modrá, zelená, farby od výmyslu sveta blikali spoza velkých okien školske telocvični. Vzduch v aute bol uvolnený.

Jway na mňa hladel s prívetivím úsmevom: "Môžeme?" Uistil sa. Prikývla som na súhlas a siahla som po klúčke. Vystúpila som z auta a zabuchla som dvere, tak ako aj Jway. Obišla som si auta a nacupkala som k nemu. Chytil ma za ruku, no prsty sme si nepreplietli, ztrápnene sa zahladel do zeme. Bolo mi ho lúto, no nedokázala som svojho najlepšieho kamaráta držať ako frajera. Jediná správna možnosť bola utiecť do partie zabávajúcich sa školákou. Potiahla som ho až k dverám, ktoré ako ten správny gentleman predo mnou otvoril dvere a ja som koneçne zblízka zazrela tú Halloweensku parádu. Červené reflektory a výzdoba v strašidelnom štýle. Všade samé kostry, frankenštajn tancuje hneď pri mne a čarodejnice, či superhrdinovia to všetko naša škola obnášala. A ja? Opäť som zvolila zlý kostím, zatial čo oproti mne tancoval chalan v kostíme policajta. Aspoň som nebola sama, obi dvaja sme vyzerali ako by sme halloweenu vôbec nerozumeli, ale to nebola pravda jednoducho som túžila byť originálna, čo sa síce o Jwayovy povedať nedá. Policajtov tu je viac ako dvaja či traja, takže Jway dobrú výhovorku nemá.  No a moje vysmiaté upírky tu ešte nie su a ja som hysterčila, že budem meškať. Neboli tu ony a nebol tu ani on, len ja a Jway. Trápne tanečné kreácie a vela smiechu. Keď skončila druhá pieseň dali sme si pauzu. Moje lítka trpeli pálivou bolesťou a moje päty drvila váha môjho tela.

"Pôjdem tam!" Zakryčal Jway a pobral sa k skupinke kamošov. Položil jeho velkú tuku na moje krýže.

"Jway. Kamarát, ty si hotový Jackson." Zasmial sa jeden chalan z týmu. "Najprv ruka tu. Vzápätí otočka a uh uh!" Napodobňoval ho. Jway ma stále držal a nedzi prstami žvolil kúsok latky mojich šiat. Z chuti sa zasmial nad kreáciami tohto chlapca, keď ma ovial studený vánok a prešla mnou zimomriavka. Zatriaslo mnou a Jway to taktiež pocítil, zazrel sa na mňa a prihovoril ku mne: "Je ti zima?"

"Dnes večer budeme pokračovať u mňa tu je nuda..." pokračoval ten chalan, no moc sme ho nevnímali.

"Nie, len tak ma zatriaslo." Upokojila som ho. Jwayov starostlivý pohlad sa opäť zmenil na širokánsky úsmev. "Aha. Konečne Ethan." Dodal obzerajúci sa Jway. No zbohom!
Taktiež som sa obzrela jeho smerom. K našej skupinke pricháchal chalan s tou najužasnejšou chôdzou na svete. Jemne sa podhupoval akoby sa vznášal a pod rukou s ním kráčal jeho zvyčajný prívesok, Tamara. Ethan sa na mňa zahladel práve, keď som sa ja otáčala späť k skupinke. Ešte väčšmi som sa pritisla k Jwayovy. Ethan sa pridal k nám do skupinky a stále držal Tamaru okolo ramien.

Pozdravil všetkých zhlasných: "Čo tu tak stojíte? A kde máte poháre?" Predvádzal sa, akoby už mal trochu vypité. Očami zablúdil mojim smerom a práve vtedy keď som si premeriavala Tamaru. Mala na sebe kostým nejakej hula-hula tanečnice a make up mala hrubo nanesený. Následne som si prešla k Ethanovy, ktorý mal na sebe hawaiskú košelu s velkými kvetinami, pieskovo hnedé kraťase a tenisky. Bolo mi hneď jasné, že sa svoj kostým pokúsili zladiť. No taktiež mi bolo jasné, že Ethanovy to bolo ukradnuté, obliekol si to najjednoduchšie čo sa len dalo. A keď som napokon aj ja zablúdila k jeho vražednému pohladu, cítila som sa ako pod palbou tisícich šipov, ktoré ma prebodávali a trhali na kúsky. Jeho oči mi vyznávali jeho myšlienky: On? Prečo práve on?
Prenikavo mi vyčítali všetko čo som mohla kedy mať a nič som nechcela viac ako to aby žiarlil. Mala som strašnú chuť mu to dať vyžrať, keď v tom Jway prehovoril ku mne.