LIGHT ┃Harry Styles SK┃Pozastavené

{18} | Lámač ženských sŕdc

"Som veľmi rada, že sme sa dohodli na spolupráci. Nebudete ľutovať." Na tvári som si držala profesionálny úsmev, zatiaľ čo som bola v rokovacej miestnosti s pár mojich zamestnancov a samozrejme s členmi firmy IBM. 

"V to dúfam slečna Edelman," prehovorili zástupca riaditeľa spomínanej firmy, keďže ten sa nedostavil. Slova sa ujal Horan, ktorý okolo toho začal ešte rozprávať rôzne nezmysli, ktoré som aj prestala počúvať. Samozrejme, že mi záležalo na získaní spolupráce s touto firmou, no nebola som vo svojej koži. A za to mohla iba jedna osoba, sediaca niekoľko miest odo mňa, pri čom zo mňa za celý ten čas nespúšťala zrak. 

Po tom, ako mi Harry povedal, že má pre mňa slabosť som zostala mierne mimo. Nečakala som to. Stále si nechcem pripustiť, že by mohol byť niečo iné, ako môj zamestnanec. No sama mu to dovoľujem. Dovoľujem mu dostávať sa bližšie ku mne. No je to nesprávne. Myslím, že to obaja vieme. Prečo je všetko do pekla tak ťažké a ja sa musím správať zodpovedne?

Svoj pohľad som konečne presunula naňho, presviedčajúc sa, že som naozaj mala pravdu, keď som si myslela, že zo mňa neodtrhol zrak. Naše pohľady sa stretli. Jeho pery boli mierne pootvorené a ja som mala chuť chodiť sa cez ten prekliaty stôl a pobozkať ho. 

Prečo musel byť tak príťažlivý? Prečo do mojej firmy nemohol nastúpiť plešatý štyriciatník s pivným bruchom a okuliarmi? Všetko by bolo teraz inak.  Navyše, o dva dni odchádzame so opäť na služobnú cestu do Írska. Strávime spolu dokonca Silvester. Bude to divné. 

"Ďakujeme. Už pôjdeme." Všetci traja muži ktorí tu zastupovali firmu IBM sa postavili, čo ma prinútilo sa vrátiť späť do reality a odtrhnúť pohľad od Stylesa. Tiež som sa postavila a prijala som ruku jedného z nich. 

"My ďakujeme." Venovala som mu úsmev, ktorý mi opätoval a postupne začali vychádzať z miestnosti. Niall ich šiel odprevadiť a ja som zostala vo vnútri. Nejako ma ani nenapadlo, že by som mala ísť s nimi. 

Aj ostatní si začali zbierať svoje veci a chystali sa odísť. 

"Počkajte. Ešte je tu maličkosť, ktorú chcem prebrať." Všetky pohľady padli na mňa a po mojich slovách si opäť sadli. 

"O dva dni s pánom Stylesom opäť odchádzame, takže dúfam že viete, ako chcem aby to tu prebiehalo. Budeme preč dlhšie, takže sa to tu snažte udržať. A snažte sa firme IBM ukázať, že nemusia ľutovať našu spoluprácu. Samozrejme, vždy vám budem k dispozícií cez email alebo telefón."

"A čo bude s tým projektom pre Starbucks?" ozvala sa Eleanor, na čo som jej venovala pohľad.

"Keď ho dokončíte, preberiete ho s Horanom. Samozrejme mi ho pošlite na email." Iba prikývla a ja som pohľadom prebehla po ostatných, čakajúc na nejaké otázky, no žiadna sa nedostavila. 

"Ak sa nič viac nechcete spýtať, môžete ísť," povedala som a sama som si začala zbierať svoje veci. Harry ešte stále sedel na svojom mieste a sledoval ma. Začínalo mi to byť nepríjemné, prečo sa tak pozerá? Venovala som mu jeden pohľad pred tým, než som opustila miestnosť. 

Do pekla aj s chlapom. Iba jeho pohľad ma neskutočne znervózňoval. Nebola som si sama sebou istá. Dych som mala ťažší a o trasúcich nohách ani nehovorím. Akoby do mňa vypaľoval svojim žiarivým pohľadom dieru. Síce mi dodávala svetlo a teplo, ktoré mi zrejme chýbalo, no bolo to nepríjemné. Do čerta, mala by som naňho prestať myslieť, neprospieva mi to.