LIGHT ┃Harry Styles SK┃Pozastavené

{3} | Spomienky vo forme snov

V kancelárií panovalo napäté ticho, zatiaľ čo ja som nahnevane s rukami na prsiach stála pri okne a otec sedel na sedačke oproti stolu. Ten idiot čakal pred kanceláriou, keď ho otec slušne poprosil, aby nás na pár minút nechal osamote.

"Nechápem, o čo ti ide," povedala som chladne a otca som prešla pohľadom. Nechápala som, prečo mi chce Stylesa tak moc nanútiť, no jednoznačne to nedovolím.

"Rose, Harry je šikovný muž, ktorý bude prínosom pre túto firmu. Keďže som hlavný riaditeľ celej tejto spoločnosti, nepotrebujem tvoj súhlas na to, aby som ho prijal. No keďže ty si spoluprácu s pánom Stylesom odmietla, nastupujem ja." Prižmúrila som oči, keď dopovedal. Bola pravda, že otec bol ten, ktorý mal pod palcom všetko spojené s firmami Edelman, čo sa mi často snažil dávať najavo, no nenávidela som, keď sa mi plietol do práce tu v New Yorku. Dokážem to zvládnuť všetko sama.

"Ten muž je jeden arogantný idiot a ja nemienim pracovať s niekým, ako je on, otec! Toto je moja firma." Zamračene som sa naňho pozrela, na čo si ťažko povzdychol a postavil sa.

"Pozri. Harry Styles je syn jedného nášho významného sponzora. Jednoducho ho odmietnuť nemôžeme."

"Oh samozrejme. Tak v tom je to. Pretože jeho otecko je nejaký hlúpi zbohatlík, bez ktorého by naša firma skrachovala? Otec, táto firma sa udrží aj bez hlúpeho sponzora. Ja tu proste Stylesa nechcem." Stála som si za svojim. Iba za to, že otecko vybavil prácu svojmu rozmaznanému synovi nebudem skákať, ako budú pískať.

"Cassidy, máš pravdu, že je možno arogantný, no je pracovitý a táto firma sa s jeho pomocou posunie ďalej. Prestaň byť tak tvrdohlavá a počúvni ma." Zamračila som sa ešte viac po otcových slovách. Nie len, že ma nazval v tejto situácií Cassidy, on si naozaj stojí za svojim a núti ma s ním pracovať. Neznášala som, keď ma niekto oslovoval Cassidy, odkedy som odišla z Chicaga. To mesto poznačilo celý môj život.

"O rok nám so Stylesovcami končí zmluva. Ak to vydržíš, celú spoločnosť prepíšem na teba." Moje pery sa šokovane pootvorili.

"Čože?" Bola som naozaj prekvapená, keď otec povedal, že celú spoločnosť prepíše na mňa. Pamätám si, ako sme sa raz pohádali a on povedal, že by mi nikdy spoločnosť Edelman neprepísal. Vraj takej pozície nie som hodná.

"Vydržíš to ten rok?" Nadvihol jedno obočie a nastavil ku mne ruku. Váhavo som sklopila ku nej zrak a potom som zase vzhliadla k jeho očiam.

.......

Srdce mi divoko udieralo do hrude, tep som mala rýchli a dych nestabilný. Počula som, že kráča dnu. Jeho kroky boli ťažké, podrážka jeho topánok silno narážala do drevenej plávajúcej podlahy, čo som mohla zreteľne počuť aj cez zavreté dvere do spálne. Ruky v ktorých som zvierala prikrývku sa mi strachom a obavami triasli. Už len z jeho váhavých a ťažkých krokov som mohla poznať, že je opitý. Znova.

Viečka som privrela pevnejšie k sebe a zahryzla si do pery. Nevedela som, čo mám čakať v túto noc. Pohádali sme sa a on odišiel. Vedela som, že ho inak ani čakať nemôžem, no nikdy som na tú chvíľu nebola dostatočne pripravená.

Mojim telom trhlo, ako náhle som počula stlačenie kľučky a následne otvorenie dverí. Zadržala som dych a snažila som sa byť čo najmenej nehybne. Dúfala som, že uverí tomu, že spím a nechá ma tak.

Počúvala som každý zvuk, ktorý vypĺňal našu novú spálňu. Srdce mi náhle začalo biť ťažšie, keď som ho počula pristupovať k posteli. Jeho hlasné dýchanie mi vbíjalo do uší, aj keď pri mne ešte nebol. Bála som sa.