LIGHT ┃Harry Styles SK┃Pozastavené

{2} | Nový zamestnanec

"Vy budete Harry Styles." Snažila som sa nechať na tvári čo najprofesionálnejší pohľad, pri čom som ho očami uprene skenovala. Všimla som si na jeho tele pár tetovaní, ktoré mu ku kráse iba pridávali. Tento muž, ktorý práve vstúpil do mojej kancelárie bol boh! Neuveriteľne sexi a príťažlivý. Stelesnenie dokonalosti. V duchu som sa prefackala za moje nemravné myšlienky. Do pekla. Budem predsa jeho šéfka!

"To budem ja." Na jeho tvári sa objavil úškrn a opäť ma prešiel pohľadom od hlavy až k pätám. Mierne som sa zamračila. Na môj vkus vyzeral až moc sebavedomo. Asi by som mala zobrať späť všetko, čo som povedala. Tento chlap vyzerá síce ako anjel s božským telom, z ktorého doslova sršal sexepíl, no už iba z jeho pohľadu som mohla vycítiť, že bude zrejme namyslený. Nevedela som, či sa mi to páči, alebo nie.

"Posaďte sa." Rukou som ukázala na kreslo pred mojim stolom, ku ktorému s úsmevom vykročil. Nemohla som si nevšimnúť hlboké jamky v jeho lícach, čo ma opäť privádzalo do rozpakov. Radšej som odvrátila zrak a tiež som sa posadila.

"Takže pán Styles-"

"Prosím, môžete ma oslovovať Harry. Pán Styles mi príde až moc divné na to, že sme skoro rovnakého veku." Nad jeho poznámkou som nadvihla obočie a preložila si jednu nohu cez druhú.

"Odkiaľ viete, koľko mám rokov, Harry?" Oslovila som ho jeho menom, pri čom som mierne zaklonila hlavu do boku.

"Váš otec ma o vás dostatočne informoval, slečna." Pohodlne sa oprel o operadlo, pri čom prsty preplietol spolu a nechal si ich len tak položené v lone. Prižmúrila som oči a sklopila som pohľad do papierov.

"Tak, prečo by som vás mala prijať? Dáte mi nejaké odôvodnenie?" Tiež som sa oprela a sledovala ho, ako sa opätovne usmial. Ten človek mi príde, akoby ani nič iné nevedel. Teda, určite vie aj zaujímavejšie veci ako je iba úsmev. Ach, do pekla. Neznášam sa za moje myšlienky. Potichu si odkašľal a prehol sa dopredu, pri čom si lakte oprel o kolená a stále zo mňa nespúšťal zrak.

"Nemáte pracovného asistenta a potrebujete ma. Navyše, páčim sa vám." Na jeho tvári trónil drzí výraz a pery mu zdobil úšklebok.

"Prosím?" vyletela som naňho a zamračila sa. Myslím, že začína preháňať.

"Žartujem," povedal, pri čom odhalil jeho biele, dokonalo rovné zuby.

"Ak si to neuvedomujete, Harry, ste na pracovnom pohovore! Vo firme Edelman, podotýkam. Mali by ste sa začať chovať, inak vás okamžite pošlem preč. A verte, nepotrebujem vás," povedala som hrozivo. Nenávidela som, keď si zo mňa ľudia uťahovali a tento chlap ma vytočil. Dovoľuje si až priveľmi na to, s kým má tu česť.

Zodvihol ruky do obranného gesta. "Ospravedlňujem sa. V skutočnosti som chcel povedať, že by som bol prínosom pre túto firmu. Viem dobre komunikovať s ľuďmi a zvýšiť motiváciu u zamestnancoch."

"Máte vysoké sebavedomie."

"Niekedy to nie je na škodu." Jeho oči sa pevne zabodávali do tých mojich, čo ma robilo trochu nervóznou, no nemohla som sa nechať rozhodiť jedným nevychovaným idiotom, ktorý len tak príde. Musím si zachovať svoju pravú tvár prísnej riaditeľky.

"V životopise máte uvedené iba jedno zamestnanie," povedala som, pri čom som čakala, že mi o tom povie viac.

"Študoval som. Práca v nakladateľstve nebolo nič pre mňa, preto som si dovolil obrátiť sa na túto firmu. Myslím, že je to to, čo by som chcel do budúcnosti robiť." Prikývla som a opäť som sklopia zrak k jeho životopisu. Bola som už pevne rozhodnutá, že tohto človeka neprijmem. Nikdy som sa ešte nestretla s nikým tak drzým, ako je on, a popravde takých ľudí nemôžem ani cítiť. Nemôžem predsa s takým človekom pracovať, nie to ešte cestovať.